Letisko

Katastrofální klasika konkurující klopýtajícím kasovním katastrofám každého kina kterékoliv krajiny. Srozumitelněji řečeno : dnešní katastrofické filmy válcující kasy kin nedosahují kouzelnosti katastrofických snímků z dob dávno minulých jakým je kupříkladu právě Letiště. 80% Zajímavé komentáře: Pohrobek, Superpero, Indy (16.03.2005)

Podle příručky je tohle nemožné. To se mi na 707 líbí nejvíc. Umí všechno, jen ne číst. Pustil jsem si to předtím, než jsem zamířil na Václava Havla a křeslo před obrazovkou opouštěl ukonejšen; nic se nemůže stát. Letiště je jedním z filmů, jehož nemnohé kvality zmizíkuje znalost epigonů; to, jak málo se líší od Připoutejte se, prosím!. Dnes působí film podle předlohy Arthura Haileyho jako šablona plná klišé na všech úrovních: K nepřečkání dlouhá, vše-objasňující expozice, nenápadné staré báby = zlo, kněz fackuje hysterického pasažéra, starý prasák (Dean Martin, očividně pod parou) má radost z miminka, dříč si dá na oslavu dobře odvedené práce doutník. Osvěženími filmu jsou paradoxně též klišé - ta, která by dnes (bohužel) neprošla - rozvod jako dobré řešení, kouření v letadle a třeba z hlediska úzkostlivé bezpečnosti skandální názor pracovníků letiště: Neotravuj pasažéra tím, do čeho nám nic není. Trio Zucker / Zucker / Abrahams mělo s parodií strašně málo práce. Ve výsledku se ztotožňuji s výrokem Burta Lancastera: jde o nejhorší brak, který kdy byl natočen. (17.02.2018)

70% ... Na vtedajšie pomery celkom kvalitný katastrofický film, až na to že napätá atmosféra bola prerývaná vtipnými scénami takže to v konečnom dôsledku nepôsobilo tak intenzívne katastroficky, čo by som pri takomto filme označil skôr za negatívny aspekt, aj keď tie vtipy neraz pobavili. Chýbalo mi nejaké vzrúšo, nejaká gradácia. Zaujímavá zmeska postáv. Hudobná vložka sa mi moc neľúbila. Vzťahy na pozadí sú len tak ľahko načrtnuté a moc sa v nich tvorcovia nerýpu, škoda. (23.05.2015)

Zaujmem mierne opozitný postoj voči tunajším názorom, keď si dovolím povedať, že hľadieť na Airport ako film katastrofický, a teda zadať priestor na zrovnávanie s modernou tvárou žánru je prinajmenšom chybou, ak nie až ignoráciou previazanosti s kontextom a knihami Arthura Haileyho. Nijako sa netajím, že práve Haileyho romány sú mi spomedzi diel amerických polofaktických literátov vsádzajúcich na investigatívnu prácu v obore, ktorému sa práve venujú, najbližšie. A i keď ani jeden nepostráda náboj a dramatické vyhrotené situácie, len ťažko by sa dalo označiť akýkoľvek román vrátane Letiska za katastrofický. Haileyho rukopis spočíva v obratnom vytvorení vlastného komplexného jazyka, ktorý pracuje v plánoch. Tým prvým je vždy pestrofarebná mozaika ľudí na rozličných spoločenských priečkach, čím sa mu darí získať si široké publikum, sympatizujúce s hrdinami z ich prostredia - máme tu napríklad zľahka idealizovaného (typický predstaviteľ Haileyho ústredných hrdinov) riaditeľa letiska, jeho sekretárku, hrdinského pilota, šikovnú a vtipnú starú čiernu pasažierku, zúfalého bombového atentátnika a ďalších. Tým druhým je ostrý kritický tón, ktorý zväčša prechováva k biznisovému modelu, politikárčeniu a moci peňazí, dolovaných z pracujúcej triedy; vždy tu ponecháva priestor aj trpkému humoru, hraničiacemu so satirou. Až v treťom, poslednom pláne je sledom udalostí, ktoré plynulo prechádzajú v napínavý súboj s časom v jedinom momente, kde sa pretnú osudy jeho postáv. Bohužiaľ, George Seaton zvolil zlý prístup, keď ustúpil hollywoodskym konvenciám, nechal námet prejsť vzťahovou melodramatizáciou a premenil ho na látku omnoho bližšiu klasickému katastrofickému filmu, pričom tú pravú esenciu Haileyho zahodil a vymenil za zvučné mená hereckého osadenstva. Ona kritika sa tu vyskytuje len veľmi zriedka a je zatlačená do úzadia (citeľný ústupok štúdiám, ktoré nechcú rozvíriť hladinu kontroverzie a pálčivých diskusií na túto tému), dôraz sa kladie len na zopár nosných motívov a prvkov (jedna búrlivá noc zo života riaditeľa, podnebné podmienky, bomba v lietadle a milenka, kam sa pozrieš), do popredia vystupuje zručná práca s dejovou dynamikou, ktorá však pri 137 minút trvajúcom filme, ktorý prakticky stojí na dialógoch, vyznieva ako paradox a pôsobí trochu nemiestne, plus nie vždy vychádza podľa predstáv. Obsadenie je zvolené tak, aby prilákalo čo najširšie publikum, hudba Alfreda Newmana vždy správne podkresľuje aktuálnu situáciu. Osobitne zaujme kamera a vkladanie záberu do záberu pri diaľkovej komunikácii, ktoré je nestále a využíva rôzne spôsoby, od klasického predelu na pravú a ľavú stranu, cez okrúhly výsek v strede až po štvorzáber. Nedostatky tým však nanešťastie nemiznú, ani dostatočne neblednú na to, aby som mohol vyjadriť akúkoľvek spokojnosť s týmto pojatím a jeho tunajším hodnotením. A že, i keď to niektorí tvrdia, je z toho Haileyho cítiť kvôli početným ústupkom komerčnému hitu len minimálne. 65% (24.08.2014)

V prvom rade si treba ujasnit, ze to nie je ziadny katastroficky film. Po väcsinu stopaze to je taka sonda do fungovania letiska. Zoznamime sa s postavami na veducich poziciach. Co ich praca obnasa a ako ovplyvnuje ich sukromny zivot. A aj vdaka hviezdnemu obsadeniu si ziskaju divakove sympatie. Napriek tomu vsetkych strci do vrecka neskutocne zabavny cierny pasazier - stara prefikana babka, ktora je zdrojom mnohych humornych scen. V poslednej tretine dôjde aj na nejake tie tazkosti pri jednom lete vdaka comu je nutene nudzovo pristat. Nejedna sa o nic velkolepe. Proste jeden realisticky maly vybuch bomby, ktoremu by snad bolo schopne lietadlo odolat. Takze fanusikovia velkolepych katastrofickych filmov budu najskor sklamany. Ale ako dokumentarna sonda do fungovania letiska pred davnymi casmi, ked bezpecnostne kontroly boli k smiechu s komedialnym bonusom v podobe nezbednej babky to funguje stale dost dobre. Keby sa to o pol hodinu skratilo, tak by som najskôr dal aj 4 hviezdicky. Bohuzial v tejto podobe film obsahuje aj dost hluchych miest. 6/10. (08.08.2016)