Na krásnom modrom Dunaji

V strede Bratislavy bola raz taká kaviareň. Volala sa U Anjelov. A bola aj iná: Depresso. Chodili do nich bohémi, intelektuáli, homosexuáli. Do Anjelov chodil aj Egon Bondy, ktorý neďaleko býval. Nuž a mladá bohéma sa v týchto kaviarňach navymýšľala v euforických porevolučných časoch bláznovstiev, ktoré následne realizovala v bližšom či širšom okolí. Insiderské žartíky a vtipy jednej takejto "umeleckej minigrupy" sa stali základom pre príbeh filmu, ktorý možno oslovil v polovici 90. rokov lokálnych pamätníkov. Čiže uzulinký kult pre pár zasvätených. V 21. storočí ostala z uvoľneného filmu len nudná skapacina. Osloví maximálne bratislavskými exteriérmi a barovými interiérmi začiatku 90. rokov. To je ale tiež bude zaujímavé prevažne len pre miestnych, mestských tulákov či kunsthistorikov, zaoberajúcich sa premenami mesta v priebehu 20. storočia. (27.02.2014)

Po rokoch je tento film stále akoby na okraji a neprávom. Jedná sa vlastne o jedinú crazy komédiu od vzniku samostatného Slovenska. Veľmi dobre zachytená doba, to však vie oceniť divák v dnešnej dobe, bezmála po 25 rokoch od vzniku. Určite i preto nezožal film kladný ohlas v dobe svojho vzniku. Je zábavné sledovať veselé trio a historky, ktorých je neúrekom. V centre je stará dobrá Bratislava a jej dominanty a la Nový i Starý most, UFO či hotel Kyjev. Avšak snímka sa nevyhne dojmu, že väčšinu pláva po povrchu a zišlo by sa ho prestrihať, lebo nekončiaca anarchia už predsa len začne byť sčasti nudná. Záver je už zlátanina, aby sme nejako uzavreli dielo a divák prepáči, lebo Semjan vo svojom debute a zároveň epitafe sa nebojí byť odvážny, ísť nevychodeným chodníčkom a ponúka nám zdravo uletenú vecičku. (16.05.2018)

Nechápu, jak může mít tento film tak mizerné hodnocení, když je to jednoznačně nejsrandonější porevoluční komedie (která si - a to zřejmě někoho irituje moc - na nic jiného, než být komedií, ambice nedělá). Já jsem se prostě smál nahlas prakticky od prvního záběru. Je to také možná tím, že Slováci mají trochu jiný smysl pro humor, který Češi díky své provinční řevnivosti nedokážou přijmout, anebo je to prostě tím, že Slováci nemůžou být z principu lepší než Troškův Kameňákov, jako nemůžou být lepší v ničem. Dost ubohý postoj v tom případě. Kdybychom se o podobnou volovinu, jakou je tento film, pokusili my, bylo by to trapné, hrané, nepůvodní a nudné. Těmhle slovenským debilům já jsem po celou dobu věřil, že jsou doopravdy takoví debilové, jací v tom filmu jsou. Klobouk dolů! (11.10.2010)

Pomerne ťažký oriešok na analýzu. Je to akýsi slovenský, porevolučný pokus o Godardove Na Konci s Dychom, alebo Hopperovho Easy Ridera. Tj. voľný, slobodný, poloimprovizovaný film, v ktorom príbeh vznikal kolektívnou tvorbou režiséra a hercov v živom čase a tým pádom ide aj o akúsi generačnú výpoveď. Pomerne úspešne, autenticky, to zachytáva ducha miesta a doby. Robí tak s podobne prestrelenou krimi-žánrovou štylizáciou, ako Pišťankove Rivers of Babylon (prípadne aj ich neveľmi vydarená adaptácia). Pre mňa film však zlyháva na tom, že Semjan nie je Godard a Johanides, Kramár a Hajdu nie sú Belmondo, ani Fonda. U mňa určite zavážila i antipatia k týmto hercom, pri ktorých si neviem odmyslieť ich súčasné pôsobenie (najmä Kramár je dnes už svojou vlastnou karikatúrou) a tým pádom mi ich vtipy neprišli vtipné a ich poetika neprišla poetická. Napriek kúzelným jednotlivostiam je to koncepčne taktiež pomerne neujasnené, nesmeruje to takpovediac odnikiaľ nikam. Hoci to bol to nepochybne zámer, pri týchto filmoch nás však podľa mňa musí baviť práve cesta. Nemení to však nič na tom, že ide o historicky významnú súčasť slovenskej kinematografie (subjektívne hodnotiteľnú kdekoľvek od jednej hviezdy po štyri). 2,5* (28.11.2021)

Semjan preniesol cirkusovo-anarchistickú poetiku jakubiskovského charakteru do počiatkov modernej slovenskej republiky. Niekedy to vychádza, inokedy vôbec. Napriek tomu je NKMD tak trochu neprávom zabudnutý a nedocenený film. On totiž celkom zdarilo charakterizuje túto divokú dobu, "nesmrteľné" 90. roky a začiatok kapitalizmu. Taktiež genius loci dobovej Bratislavy je prvok, ktorý môžeme považovať jedine za prínosný. Začína to ako svižný akčný film, časom ale Semjan od deja značne odbočuje a venuje sa spomínanej anarchii, až to začne byť málinko ubíjajúce. Skrátenie a väčšie zameranie na dej by filmu iba pomohlo. (24.12.2015)