Hitchcock

"...až uvidíte konečnou verzi s nádhernou, lyrickou hudbou pana Herrmanna..." Anthony Hopkins se pod nánosem latexu a za vycpaným břichem neztratil ani v nejmenším, Hitchcocka pouze neimituje, ale proste jě Hitchcockem, a tak to má být. Ačkoliv film nenabídne nic vyloženě neznámého (všechny ty historky o natáčení Psycha měly vousy už před pěknou řádkou let), stále baví a nenudí. Helen Mirren jako vždy dokonalá, Scarlett Johansson božsky krásná... A James D'Arcy je Anthonymu Perkinsovi tak nebezpečně podobný, že to snad ani není možné. Výborný biják se spoustou vtipných i vážných chvilek, který mohl být beze všeho mnohem delší. Škoda, že se nedočkáme dalšího dílu o Ptácích. (04.03.2013)

Áno, ako uvedomelý a zodpovedný prispievateľ na csfd som si najprv prečítal pár komentárov, ale len zopár, aby som nezblbol alebo nedostal krvácanie do mozgu. Nemohol som uveriť, že tento film je pre niekoho „len“ akási milá historka, ktorá sa zrejme ako parazit na niečom priživuje a preto akosi nemá morálne právo hovoriť sám za seba. Naozaj neviem, kde je napísané, že žánre retro a „making of“ sú automaticky podradné. V Biblii? Sú naozaj tak zaťažené nostalgiou, že o nič iné v nich nejde? Vyvediem z omylu. Podľa mojich skúseností filmy, ktoré reflektujú dejiny kinematografie patria k tým lepším či dokonca vôbec najlepším, pretože ide o dokonalú kulisu alegórie života (toho skutočného). Za všetky uvediem len moje najobľúbenejšie – Sunset Blvd. (1950), Deň kobyliek (1975), Purpurová ruža z Káhiry (1985) a L. A. Utajené skutočnosti (1997). Ak pri nich divák pociťuje ťažkú nostalgiu za nejakou belle époque, fajn, no tá s kvalitou nijak nesúvisí, nostalgia nie je kvalitotvorná. Za tie hviezdičky, čo udeľujeme, môže predovšetkým námet a scenár. Film Hitchcock nie je len o nakrúcaní legendárneho diela, samo osebe to nijakú katarziu nevyvolá. Je o Umelcovi, ktorý realizuje Dielo vo svete Slepých, takže sa cíti ako Alica v ríši divov. Alebo rovno ako Ed Gein. Ak pristanem na zem, tak priznám, že tu skutočne ide aj o to, ako vzniklo Psycho. Ak zároveň poviem, že mi po chrbte behali zimomriavky tak často ako pri prvom pozretí Psycha, tak zbystrite pozornosť. Kedy mávate zimomriavky vy? Keď pozeráte zlý alebo dobrý film? PS: Na rozdiel od tvorcov filmu si nemyslím, že by s obsadením Marion Crane Hitchcock tápal. Určite mal jasno, len čo si spomenul na vetu "Do amerického motelu idem kvôli pohodliu", ktorú Janet Leigh predniesla v čerstvej Wellesovej gangsterke "Dotyk zla". (18.02.2021)

Takhle obyčejný film si mistr filmového napětí Alfred Hitchcock nezasoužil. Co na tom, že je film technicky kvalitní, dobře zahraný, příjemně oddechový a rychle odsýpá, když už mi po pár dnech po projekci vyšuměl z paměti. Dílo, kterému naprosto chybí jakékoli ambice a nápad. Ne že zrovna já bych vyžadoval, aby každý film byl "důležitý", ale v tomto jednom konkrétním případě mě to prostě mrzí. Jedním uchem dovnitř, druhým uchem ven. (10.01.2013)

Film o jednej veľkej životnej etape Alfreda Hitchcocka. "Majster napätia" má síce zvláštnu filmovú formu (verím, že maskéri odviedli svoju prácu najlepšie ako vedeli), no oči Anthony Hopkinsa sú tak výrazné, že mi stále pripomínali len jednu osobu, ktorou je on sám. Biografické fakty sú servírované trochu neobvykle, tak, že sa prelíniajú pasáže z rodinného života a z nakrúcania. Celé to príjemne odsýpa. (02.07.2013)

Je možné v životopisnom príbehu venovať viac pozornosti režisérovej žene a jej vzťahu k režisérovi, ale nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie. Je možné obsadiť do úlohy Alfreda Hitchcocka jedného z desiatky mojich najobľúbenejších hercov, nechať ho "napuchnúť" a deklamovať s mimikou majstra hororu, ale tiež to nepovažujem za najšťastnejšie riešenie. Takže film som si pre zaujímavosť pozrel, viac-menej ma nezaujal, ale ako poctu veľkému režisérovi ho môžem brať. (07.06.2014)