Ľudia na trati

18. art film fest (26.06.2010)

Film, ktorý som ani nechcel pozerať, ale už prvý komentár jednej z postáv ma pritisol do sedačky a vychutnal som si to až do konca. Scenár dokumentu trochu pokrivkáva a autor zrejme nie vždy vedel, čo sa ma pýtať a čo chce počuť, ale rozhodne je to zaujimavo natočený kúsok s pomiestnym fajn vulgárnym humorom... (18.11.2008)

Režisér nám v dokumentu představuje velmi pestrou škálu obyvatel (trochu jsem ztrácela přehled o tom, kdo je kdo), kteří spojili svůj život s železnicí. Smutné, nostalgické a trochu zatrpklé vzpomínání postav na doby, kdy mezi městy Poltár a Rimavská Sobota ještě jezdily vlaky. Asi nejvíc mě zaujal výpravčí, který systematicky posbíral razítka ze všech stanic a staniček v bývalém Československu. (17.05.2011)

Dokumentárny film Arnolda Kojnoka z roku 2007 je istým spôsobom filmom o smrti. O smrti železnice medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou a postupnom umieraní tých, ktorí boli s touto trasou dlhé roky spojení. Prácou či inak. Viac než pohľad na železnicu ako takú si dokument všíma práve svojské figúrky z írečitého prostredia s ešte viac írečitým jazykom. Kojnok sa zameriava na ľudí jednoduchých, žijúcich však rozhodne nejednoduchý život. Oni sú tým, čo robí z jeho snímky dielo divácky atraktívne. Človek sa síce vedia nedozvie o histórii železnice medzi Poltárom a Rimavskou Sobotou, ale čo-to sa dozvie o miestnych ľuďoch, ich životoch, starostiach aj malých radostiach. To, že dokument je najmä o ľuďoch, koniec-koncov, prezrádza už jeho názov. Ľudia na trati sú z technického hľadiska do veľkej miery jednoducho natočeným dielom. Túto jednoduchosť ale snímka adekvátnym spôsobom dokáže kompenzovať v obsahovej rovine vďaka ľuďom-respondentom, ktorí v nej vystupujú. So železničnou traťou žili, dožívajú aj zomierajú. (06.06.2024)