Hodinu nevíš...

45th KVIFF 2010 - CZECH FILMS 2009-2010 - České filmy 2009-2010 (Hodinu nevíš... / UNKNOWN HOUR / Hodinu nevíš...) - Tak takto se to stalo? Můj názor je takový, že tento film má s „heparinovým vrahem“ společnou snad jen jeho osobu (a ani už nevím zda ta postava ve filmu se jmenoval Petr Zelenka) aby na sebe přitáhl pozornost, ale ostatní je snad úplně jinak? A to ztvárnění postav? Nenašel jsem jedinou postavu která by byla přirozeně zahrána. Vše tak přehrávané, nesympatické... - červenec 2011 - 35% (23.08.2011)

Ak by som mizernú réžiu mohol ospravedlniť nadhľadom Dana Svátka a scenár (Svátek, Skačáni) faktom, že jeho autori zatiaľ nedokončili povinnú školskú dochádzku, za najväčšie mínus filmu by som považoval herecky bezradného Jiráčka. Tvorcovia však majú štúdium už istý čas za sebou, preto som očakával, že pojmom "motivácia", "psychologizácia" a "štylizácia" rozumejú. Mýlil som sa. Možno ma zmiatol už názov filmu. Hodinu nevieš? Vyše hodinu a pol som nevedel, či sledujem seriózne nepodarený film alebo za vlasy pritiahnutú čiernu komédiu. Bavil som sa totiž kráľovsky! "Jseš norbální? Kurvo!" (22.10.2009)

Temný výlet do temné mysli maniakálního Václava Jiráčka. Hororově vykreslené nemocniční prostředí mělo něco do sebe a film nutil k zamyšlení. Celkově jsem byl příjemně překvapen vyzrálým přístupem ke kontroverznímu tématu. Výsledkem je zajímavý, působivý a hodně zvláštní film. Nečekejte ovšem nic ve stylu idylické Ordinace v růžové zahradě. (14.02.2010)

Oceňujem najmä charakterovú premenu vnímavého a ľudského čudáka na pomstychtivú beštiu, ktorá kvôli malichernosti začne svoju hru na boha. Chladné farby sa mi zapáčili a umocnili depresívny zážitok, takisto aj pekné zábery a sympatické dialógy. Koniec je perfektný, no k nadpriemerným štyrom * mi stále niečo chýba. (25.10.2011)

Úplne najlepšie je použiť marketingový slogan "podľa skutočných udalostí", veď ľudí najviac zaujíma to, čo nie je vymyslené, ale naozaj. O pravdivosti inšpiračných zdrojov však nemôže byť ani reči. Film Hodinu nevíš... nie je natočený podľa skutočnosti, ale z druhej ruky na základe knihy psychiatra M. Skačániho Vraždy zo závisti (2008). Príbeh heparinového vraha je značne skreslený. Petr Zelenka je prezentovaný pomaly ako neuznaný génius, ktorý v mizernej nemocnici nie vlastnou vinou robí „blbého pošuka“ a vyzbrojený injekčnou striekačkou sa snaží pomstiť nenávideným doktorom, ktorí ho ustavične využívajú, tak, že postupne vyvražďuje ich pacientov. To, či vražedné besnenie Zelenku bolo motivované jeho závisťou a mindrákmi nie je až také jasné ako si to myslia tvorcovia filmu. Svátek sa príliš spolieha na jednostrannú psychiatrickú hypotézu a neberie veľmi do úvahy svedectvá. Mimochodom, Zelenka bol odsúdený na doživotie, ale v base sedí od roku 2008, takže je to aj čerstvý a konkrétny prípad. Pre pozostalých jeho siedmich obetí, môže byť preto nedôstojné pozerať sa na takýto povrchný film, ktorý navyše obsahuje niekoľko klišé. Napríklad kamera používa slizký zelený žabací filter a vnucuje predstavu pochmúrneho príbehu, ktorý sa odohráva v ošumelej nemocnici, teda v prvoplánovo traumatizujúcom prostredí. Temné chorály, V. O. Bauera – špecialistu na filmovú hudbu, sú použité tak naivne, že je hneď každému jasné, že Zelenka ide opäť niekoho zavraždiť. Herecké výkony nemá hlbší zmysel hodnotiť, veď ani nebolo čo hrať, pretože postavy sú schematické (jedna je ako druhá a obete ako vrah) a miestami pôsobia až neživotne. (11.09.2010)