Slepé lásky

To, že dokumentaristika bola jednou z mála ostrovčekov tvorivosti v inak finančne a podporou zo strany verejnosti a inštitúcii poddimenzovanej slovenskej filmovej tvorby, svedčia výnimočné diela z 90 rokov a ich úspechy na medzinárodnej festivalovej scéne(napriek ignorácii zo strany STV a Slovenských distribučných kanálov). O tradícii dokumentu svedčí aj toto veľmi špecifické a nielen na Slovenské pomery originálne dielo o nevidiacich pre nevidiacich(plánuje sa vydanie špeciálneho DVD, ktoré bude obsahovať i audiostopu pre nich) ako aj tých so zrakom ochotných vidieť krásu a načerpať z nej silu a pochopenie. K zážitku určite prispel aj fakt, že samotný režisér i scenárista merali cestu do kina spolu s nami divákmi a následne zaujímavo dotvorili mozaiku zážitku svojimi postrehmi a odpoveďami na otázky. A im patrí aj vďaka, za ľudské a srdečné spracovanie témy, ktorá patrí k bežne ignorovaným a tabuizovaným. (17.04.2008)

Snad to nebude znít moc brutálně, ale to by člověk nevěřil, kolik bude mít dokument ze života slepých lidí hluchých míst. Sledovat běžný všední život lidí, kterým chybí zrak (neumím si ani představit, co by mi v životě chybělo víc než právě zrak) pro mě bylo každopádně přínosné, což ale nemění nic na tom, že sledovat lidi, ať už jsou na tom jakkoli, jak jenom sedí, leží a dumají, je o ničem téměř v každém filmu. (27.11.2014)

Vynikajúci experimentálny "dokument" - nech sa to zdá akokoľvek, práve tie inovatívne nedokumentárne časti sú najzaujímavejšie. Každý zo štyroch príbehov má nejakú tú svoju magickú scénku (podmorský svet, diskotéka, chat), len tretí príbeh akosi zaostáva. Ale v záverečnom epilógu aj ten má jednu úžasnú scénu (kino). Pravdou síce je, že to nie je až taká bomba ako sa všade rozpráva (žiaden prelom v slovenskej kinematografii), ale film je to určite vynikajúci a posledný záber ma riadne rozcitlivel... (23.03.2009)

AK NECHCETE POZNAŤ DEJ FILMU NEČÍTAJTE NASLEDUJÚCI TEXT!! Pozrime sa na jednotlivé poviedky: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. Táto poviedka je obohatená o animáciu – Peter si predstavuje, že skúma podmorský život asi v štýle 20 tisíc míľ pod morom – tým sa stáva vizuálne príťažlivou a v porovnaní s ostatnými originálnou. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku Moniku. Ich okolie z toho radosť nemá. Monikina mama je proti jej vzťahu a situácia sa ešte skomplikuje, keď Monika otehotnie. Príbeh je presvedčivý a emocionálne silný. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. Príbeh je málo rozvinutý, a asi najmenej zaujímavý. 4. ZUZANA sa prostredníctvom chatu zaľúbi do vidiaceho chlapca (on nevie, že je slepá) a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Za pomoci svojej sestry sa chystá na stretnutie s ním. Už len za túto poviedku by som dal filmu 5 hviezd. Zuzana ako jediná budí dojem, že jej príbeh je prežitý reálne v danej chvíli keď beží kamera a nie retrospektívne zinscenovaný ako príbehy Mira alebo Eleny. Dialógy na chate dávajú poviedke punc reálnosti aj krásy zároveň. V záverečných 5 minútach sa dozvedáme buď rozuzlenia jednotlivých poviedok alebo niektoré zostanú nedopovedané, s otvoreným koncom, čo je pre mňa ďalším pozitívom tohto filmu. V prípade Mira a Zuzany som mal pocit, že sa jedná o akýsi nepatričný náhľad do súkromia postáv – teda som bol rád, že ich konečné rozhodnutia sa divák nedozvie. Mnohí diváci môžu mať pocit, že film ako celok svojou ľúbostnou tematikou neustále útočí na diváka v snahe vyvolať „silné emócie“. To je možno pravda, ale mne to neprekážalo (27.03.2008)

Fanfáry poprosím!!! Po dlhej dobe sa konečne na niečo zmohla aj slovenská kinematografia a výsledkom je pekné ocenenie z MFF Cannnes. Slepé lásky sú výborným dielom, ktoré stiera hranice hraného a dokumentárneho (i keď treba uznať že toho dokumetnu je tam podstatne viac) a výsledkom je úžasny, láskavý film, ktorý nemá tendenciu citovo znásilňovať diváka. Nesnaží sa bedákať nad nešťastím nevidiacych ľudí, ale ukazuje ich životy triezvo, bez umelého pátosu a často aj vtipne (sledovanie skokov na lyžiach), milo (návšteva kina) a ľudsky (diskotéka). Bravó!!! (17.06.2008)