Obsahy(1)
Slovenský poviedkový triptych. Protagonistami príbehov sú príslušníci generácie 60-tych rokov, bývalí členovia beatovej kapely, ktorých život v neskoršom normalizačnom období uviazol v sieti každodenných starostí, malicherných túžob a sporov, ľúbostných dobrodružstiev s trpkým koncom a iných banalít. Troch hrdinov, učiteľa brannej výchovy Laca Skalného, Ing. Pipca Šebestu a skladníka Stana, spájajú spomienky na spoločnú muzikantskú minulosť, ktorú spontánne vnímajú ako znak ich niekdajšej identity, blednúcej v marazme neskorších životných skúseností. Názvy poviedok - "Basa", "Bicie", "Gitara". (RTVS)
(viac)Recenzie (24)
Tri oddelené príbehy troch hudobníkov, ktoré nemajú šťavu ani žiadny poriadny záver, z toho pútavý film nebude. Naviac nepochopím to silenie s obsadením Čechov do slovenských postáv. Potom znie úplne divne Zedníček bez svojho hlasu, Donutil vie po slovesnky celkom obstojne a situáciu zachraňoval aspoň Jaro Filip, ktorý bol aj v živote hudobníkom. ()
Moc jsem nepochopil, proč ve slovenskym filmu jsou do 2 ze 3 hlavních rolí obsazený český herci. Pavel Zedníček nadabovanej nějakym slovenskym dabérem, kterej má úplně jinej hlas, byl prostě "divnej". Donutil zvládnul mluvit slovensky sám, takže byl divnej podstatně míň. Jinak film je složenej ze 3 povídek o "normalizovanejch" máničkách v socialistickym Československu. Tohle jde mimo mě. ()
Pre film je nepochybne príznačné, že sa začína koncertom skupiny Bez ladu a skladu. Podobne ako táto "predrevolučná" kapela, aj film pôsobí, akoby opatrne, no sebaisto "kopal" do už slabnúceho, umierajúceho medveďa, v podobe normalizácie. Poetika je tu pomerne ľahká, optimistická - a to napriek všadeprítomnej depresívnej šedi sídliskových panelákov. Osobne mám problém s miešaním češtiny a slovenčiny u niektorých postáv (riaditeľka), prípadne slovenských postsynchrónov pri českých hercoch, no nie je to niečo, čo by sa nedalo prežiť. Príbeh ubieha rýchlo, je živelný, zároveň ide o hodnotný dobový artefakt, nie len po príbehovej stránke, ale aj účinkujúcimi osobnosťami (Jaro Filip, Bez ladu a skladu, či začínajúca Zóna A, ktorá v tej dobe ešte nepochybne nebola krajne pravicová :) Bol som sám zo seba veľmi prekvapený, že som o tomto filme predtým nepočul, myslím že ide o výraznú súčasť našej kultúrnej identity. ()
Podle meho velmi autenticka a prekvapive sebevedoma mozaika. Chvilema jsem si rikal jak daleko je od psychiatricke lecebny do Solidni nejistoty, ale snad jen ty leta za to muzou... . Velke pozitivum slovenske kinematografie je , ze vzdy dokazala pojmout kazdodeni zivot s nebyvalou atraktivitou a specielne mestske sceny jsou i diky dobre odvedene (vlastne vice nez dobre) remeslne praci doslova plne zivota. Skoro pet hvezd. ()
3,5 poviedok zo zúčastnosti, ktorých spojovacím prvkom je oprášenie starej kapely a uponáhľaný život dneška. Škoda, že si tvorcovia dali tak záležať na vystihnutie toho kúúlového (moderného) dneška, a trochu sa vykašlali na príbehy. Tie zovšednievajú a obrazne splývajú s tou otrasnou hudbou, ktorú máme možnosť počuť. Najlepšia je určite poviedka Basa s Donutikom v hl. úlohe. A nielen kvôli dobre Donutilovej slovenčine. Trochu pekvapilo, ako vo filme otvorene hovorili o kapitalistickom Západe (USA, Spain). ()
Galéria (17)
Fotka © Slovenský filmový ústav
Zaujímavosti (5)
- Film sa natáčal v lokalitách Praha, Bratislava a Malinovo. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Iný variant názvu filmu bol Traja do kvarteta. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
- Vo filme zaznie skladba "All right", ku ktorej hudbu zložil Michal Pavlíček, text napísal Ondřej Hejma a vo filme ju spievajú obaja autori. Kuriózne je, že táto pieseň nevyšla na žiadnom albume autorov. (Raccoon.city)
Reklama