Iba deň

Moc jsem nepochopil, proč ve slovenskym filmu jsou do 2 ze 3 hlavních rolí obsazený český herci. Pavel Zedníček nadabovanej nějakym slovenskym dabérem, kterej má úplně jinej hlas, byl prostě "divnej". Donutil zvládnul mluvit slovensky sám, takže byl divnej podstatně míň. Jinak film je složenej ze 3 povídek o "normalizovanejch" máničkách v socialistickym Československu. Tohle jde mimo mě. (13.05.2012)

Zedníček a jeho smrteľná mustáž, Donutil a jeho holá riť, Filip a gandža. Trabant, ešpézetky BAD, Bratislava 80. rokov. A ide tu o prachy. Či o ich nedostatok. A o slobodu, ktorá odchádza chtiac nechtiac vekom. Plusové body za odvahu, toto je film z roku 1988. Atmosféra zmeny asi už bola vo vzduchu natoľko, že tento film prešiel. Len škoda, že je to trochu nuda. (15.12.2015)

3,5 poviedok zo zúčastnosti, ktorých spojovacím prvkom je oprášenie starej kapely a uponáhľaný život dneška. Škoda, že si tvorcovia dali tak záležať na vystihnutie toho kúúlového (moderného) dneška, a trochu sa vykašlali na príbehy. Tie zovšednievajú a obrazne splývajú s tou otrasnou hudbou, ktorú máme možnosť počuť. Najlepšia je určite poviedka Basa s Donutikom v hl. úlohe. A nielen kvôli dobre Donutilovej slovenčine. Trochu pekvapilo, ako vo filme otvorene hovorili o kapitalistickom Západe (USA, Spain). (13.01.2016)

Podle meho velmi autenticka a prekvapive sebevedoma mozaika. Chvilema jsem si rikal jak daleko je od psychiatricke lecebny do Solidni nejistoty, ale snad jen ty leta za to muzou... . Velke pozitivum slovenske kinematografie je , ze vzdy dokazala pojmout kazdodeni zivot s nebyvalou atraktivitou a specielne mestske sceny jsou i diky dobre odvedene (vlastne vice nez dobre) remeslne praci doslova plne zivota. Skoro pet hvezd. (15.12.2009)

Štvoricu poviedok spája túžba prestarnutých rockerov oživiť starú slávu kapely z konca šesťdesiatych rokov spoločným zadžemovaním si kdesi v paži v rokoch 80. Popritom každý z nich rieši vlastné normalizačné srágory. Učiteľ na umeleckej škole je vysielaný na pololegálne koncerty, aby nabonzoval žiakov, popritom je zodpovedný za mierový alegorický voz s polystyrénovou zemeguľou, úradník a architekt rieši konflikt medzi pokútnym predajom záhrady a vlastným svedomím, no a bohémsky Jaro Filip zase problém s mladou milenkou. Chce si požičať kus aparatúry od pankáčov. Ide za nimi do garáže, no vyplaší ho prichádzajúci  voz Verejnej bezpečnosti. Myslí si, že ide o záťah na závadovú mládež, zatiaľ čo fízli potrebovali iba dať ošťať psa. (najvtipnejšia scéna filmu) Vcelku fádny film má ďaleko od odvážnych debutov. Oživuje ho hudba Michala Pavlíčka, dva úryvky  z piesní Zóny A (Útok na špicu hitparády) a Bez ladu a skladu (Zotnite mu hlavu) a zaujímavé pohľady na Bratislavu tesne pred prevratom v 1989, bez reklám, no v zásade pomerne šedivú, plnú aktuálne moderných trvalých na hlavách žien.  Výstižný komentár: dobytek (12.06.2021)