Heima: film kapely Sigur Rós

Najkrásnejší hudobný dokument, aké môže ľudské oko zhliadnuť.Námety miest kde sa dá všade hrať a vystupovať Sigur Rós ukazuje čo znamená slovo-originalita.Obsahovo a vizuálne jedinečné dielo,ktoré minimalistickými tónmi kapely, vsuvkami rozhovorov a pohľadmi na prekrásnu krajinu Islandu vytvárajú nádhernú a dokonalú symbiózu jednotlivých vecí.Proste úžasná filmová meditácia. (04.08.2009)

Jemná hudba, ostrý mráz. Pamätám si sekvenciu z jednej z posledných častí seriálu „Monty Pythons: Flying Cirkus“ , kde Graham Chapman predával med. Bol z Islandu a tvrdil,že na Islande sú len ryby a ľad. Ó, ako sa tento veľký komik mýlil. Island je priam inkubátorom hudobných umelcov. A Sigur Ros sú veľký fenomén v mojich očiach. Ich ambient hudba je veľmi jemná, a tak ako Islandský mráz, sa vám dostane priamo pod kosti. Dokument chlapci a dievčatá zo skupiny nazvali Heima – domov. Postupne prechadzajú z mesta do mesta, a hrajú na zaujimavých lokáciach. Malé koncerty s postupne rozrastajúcim sa publikom, a zábermi z Islandu, ktorý je vážne FUCKING BEAUTIFUL, ma fakt dostali. Skvelá hudba, krásna krajina a sympatickí umelci, zachovávajúci si absolútnu pokoru. (20.12.2009)

Pozoruhodný mix dokumentárního filmu s hudebním filmem. Mapující tůru nejznámější islandské kapely Sigur Ros po jejich rodném Islandu. Chvilkami opravdu magické spojení opojné hudby s nádhernými přírodními scenériemi, kterými Island disponuje. Chvilkami jsem měl opravdu silné nutkání udělat si výlet na Island. Milovníci Sigur Ros či severské divočiny nejspíše přihodí ještě jednu hvězdičku. (04.09.2013)

Heima znamená domov. Island. Miesto, kde sa členovia Sigur Ros vrátili po celosvetovom turné, aby splatili svoj “dlh” a ukázali svoju vďaku. Krajine a rodákom. Dvom veciam, ktoré túto jedinečnú kapely formovali asi najviac. Film v plnej kráse ukazuje prepojenie medzi “duchom” Islandu a jeho obyvateľmi. Toto prepojenie sa snáď najmarkantnejšie prejavuje práve na Sigurákoch. Krása, panenskosť a atmosféra Islandu sa tak rovným dielom premieta do ich hudby ako aj do správania jej členov. Po vzhliadnutí filmu som dostal neodbytný pocit, že piesne Sigurákov nie sú úplne iba ich vlastným výtvorom, ale že skrze nich prehovára aj samotná “podstata“ Islandu. A nič na nepresvedčí, že pri prechádzke po Islande Vám vetrík do úška nefúka Hoppípollu alebo Starálfur. Aj keď iba potichulinky. Človek musí zahodiť za hlavu každodenné problémy, sadnúť na zem, zavrieť oči a pozorne, pozorne počúvať. Potom možno... (06.07.2008)

tak tohle bylo zklamání. Hodinu a půl agonie. Sigur rós jsem předtím znala jen trochu, a docela se mi líbili. Ale dlouho se to opravdu poslouchat nedalo. Body jsou jen za krajinu, (to se ale radši můžu na nějaký cestopis) a za Steindóra Andersena. Taky mě zklamalo, že nemluvili islandsky, a že tam do toho zamotali ekologii. Je to takový patetický film, co si hraje na umění. Ale fanouškům Sigur rós se asi bude líbit. (20.08.2008)