Réžia:
Frank DarabontScenár:
Frank DarabontKamera:
David TattersallHudba:
Thomas NewmanHrajú:
Tom Hanks, David Morse, Bonnie Hunt, Michael Clarke Duncan, James Cromwell, Michael Jeter, Graham Greene, Doug Hutchison, Sam Rockwell, Barry Pepper (viac)VOD (3)
Obsahy(1)
V roku 1935 pracoval Paul Edgecomb ako vrchný dozorca v celách smrti jednej lousianskej väznici, kam priviedli nového odsúdenca, obrovského černocha Johna Coffeyho. Aj keď pôsobil mierumilovným dojmom, bol odsúdený za vraždu dvoch malých dievčat. Omnoho viac starostí ako väzni odsúdení na smrť, spôsobuje v tom čase Paulovi ťažký zápal močového mechúra. Jediná priaznivá správa je, že sadistický, všetkými nenávidený dozorca Percy plánuje podať žiadosť o preloženie, ale iba vtedy, keď bude môcť viesť nasledujúcu popravu. V tom čase je privezený ďalší väzeň, nebezpečný Bill Wharton, ktorý hneď po svojom príchode napadne strážnika. Jedného dňa chce s bolesťou zmietaným Paulom hovoriť Coffey. Keď sa dozorca priblíži, chytí ho rukou v rozkroku. Po tom, ako šokovaného Paula pustí, černoch vydýchne z úst čierny oblak. Súčasne si uvedomí, že jeho bolestivý zápal zmizol. Ďalší zázrak predvedie neskôr, keď Percy s potešením zabije ochočenú myš, ktorú choval jeden z trestancov. Svojou nadprirodzenou mocou ju pred prekvapenými strážami oživí. Pri poprave Percy zámerne nenamočí hubku, ktorá sa prikladá na odsúdencovu hlavu. Popravovaný muž sa namiesto rýchlej smrti uškvarí v strašných bolestiach. Paul ho donúti napísať žiadosť o preloženie. Keď je potom svedkom bolesti svojho priateľa, riaditeľa väznice, starajúceho sa o umierajúcu manželku s neliečiteľným mozgovým nádorom, presvedčí kolegov, aby mu pomohli dostať k trpiacej žene Johna Coffeyho, ktorý by jej možno dokázal pomôcť. Černoch ženu skutočne uzdraví. Ale vo väznici nečakane napadne Percyho a vdýchne do neho čierny oblak. Omámený dozorca vzápätí zastrelí Billa Whartona, ktorý sa ho pokúsil napadnúť. John rozpovie Paulovi pravdu. Vrahom dvoch malých dievčatiek nebol on. Zúfalý Paul to už dávno tušil. Hľadá spôsob, ako zabrániť poprave nevinného... (TV Markíza)
(viac)Videá (1)
Recenzie (1 918)
Paul je citlivým dozorcem ve věznici,odkud zločinci chodí na smrt. Jeho životem pohne vězeň John,který údajně zabil dvě děti.Vypadá jako nelítostný hromotluk,ale ve skutečnosti je to čistá duše.Nelze uvěřit,že by zabil nevinné mladé dívenky a zasloužil si trest smrti...Krásný dojemný film se smutným koncem,který dostane snad každého.A především také psí oči M.C.Duncana.Je to určitě nadprůměrný film,ale u mě to je "jen"za lepší 3*. ()
"Každý z nás musí umrieť, nie je výnimky, ja viem, ale občas, ach Bože, Zelená míľa je tak dlhá...". Päť rokov potom, čo režisér Frank Darabont natočil mimoriadne podarenú adaptáciu poviedky Stephena Kinga "Vykúpenie z väznice Shawshank" sa vrhol na sfilmovanie jeho románu "Zelená míľa". Dojímavý, mysteriózny príbeh, ktorý sa opäť odohráva vo väzení. Tento krát však nie v Shawshanku , ale v Cold Mountain. Tam, na bloku E, čakajú odsúdení zločinci, vrahovia, až sa naposledy prejdú uličkou, ktorej sa hovorí "Zelená míľa", ku elektrickému kreslu. Ocitol sa tam aj záhadný, obrovský černoch John Coffey. Toto je jeho príbeh, tak ako ho napísal Stephen King a tak ako ho previedol do filmovej podoby Frank Darabont. Čiže výborná literárna predloha a profesionálne, citlivé filmové spracovanie.***** ()
„Ako ten nápoj. Len sa to inak píše.“ Na začiatku stál nadpriemerný román Stephena Kinga, v USA najskôr vydávaný na pokračovanie (vlastne aj v ČR, až v r. 2011 došlo k vydaniu v jednom románe). Pojednával o zelenej míli, po ktorej musí raz prejsť každý z nás. Ale niektorí skôr a za podstatne brutálnejších podmienok, než iní z nás, ktorí umrú "len" v spánku (sladká smrť) alebo po desiatich rokoch trápenia sa v domove dôchodcov, kde im musia meniť plienky. O filmovú adaptáciu sa pokúsil Frank Darabont, tým pádom dvakrát vstupujúci do tej istej rieky (znova kingovka, znova retro, znova väzenské prostredie, znova veľký doják, dokonca je prítomný opäť raz motív neprávom odsúdeného väzňa, pričom v bloku sa dokonca zjaví skutočný vrah) a hoci mu to v čase premiéry filmu v kinách bolo trochu vyčítané (vraj prílišná stávka na istotu... čo je svojím spôsobom pravda... ale no a čo), tak v konečnom efekte ide o výborný film. Bodaj by viac filmárov na celom svete dvakrát vstupovalo do tej istej rieky. Monumentálny, 190-minútový, nervy i srdce trhajúci epos s megakvalitným kastingom (Tom Hanks bol vtedy absolútnou stávkou na istotu a Michael Clark Duncan fantastický, ale rozhodne poteší aj 15 skvelých hercov vo vedľajších úlohách: Pepper, Stanton, Cromwell, Morse, Hutchinson, Clarkson, Hunt, Sinise...). Snímka sa nikam neponáhľa a príjemne sa vlečie (v dobrom). Hoci má zopár subjektívnych záporov (jemne prehnaná dĺžka, finále je obrovským citovým vydieraním zúboženého diváka, v podstate až týraním), rozhodne Darabont dvakrát vstúpil do rovnakej rieky - a neutopil sa! Rozpočet 6O miliónov (vyzerá skôr na 150), celosvetová tržba nádherných 286. ()
Pro mě sice o něco lepší než všemi oceňované Vykoupení z věznice Shawshank, i tak ale pořád pod absolutním vrcholem světového filmu. Nepopírám, že se mi Zelená míle líbila, že mě napoprvé emočně strhla s sebou, ale po nějaké době její kouzlo lehce vyšumělo a ani opětovné shlédnutí tu fenomenálnost u mě nenavodilo. ()
Dalo by se říct, že žiju nohama na zemi. Mysteriozní, fantasy a sci-fi mě nedostávají do transu, jsou to žánry, které nevyhledávám. Nicméně jsou mi neustále servírovány až pod nos. Tak jsem vnímala i Zelenou míli. Ano viděla jsem ji, dokonce nejméně dvakrát, ale za skvost kinematografie to nepovažuji. ()
Galéria (85)
Fotka © 2001 Warner Bros.
Zaujímavosti (99)
- Josh Brolin si robil zálusk na postavu 'Wild Bill' Whartona akú nakoniec stvárnil Sam Rockwell. (WalterIK7)
- Píseň, která zní ve filmu Páni v cylindrech (1935), který je pouštěn Johnu Coffeymu (Michael Clarke Duncan), je „Cheek to Cheek“ napsaná Irvingem Berlinem speciálně pro hvězdu muzikálu Freda Astaira. Píseň byla nominována na Oscara za nejlepší píseň za rok 1936. Astaireova nahrávka z roku 1935 s orchestrem Lea Reismana byla uvedena do Síňe slávy Grammy v roce 2000. V roce 2004 skončila Astairova verze na 15. místě v anketě AFI „100 Years...100 Songs“ nejlepších melodiích v americké kinematografii. V textu se opakuje verš: „Heaven, I'm in heaven.“ Ten koresponduje s přáním Johna Coffeyho vrátit se „domů“. (sator)
- Tom Hanks musel do své role bachaře přibrat, stejně tak i Bonnie Hunt. Hanks později řekl, že byl úplně lhostejný ke svému fyzickému vzhledu, vůbec necvičil a snažil se zůstat tlustý, jak nejvíc to šlo. Po skončení natáčení ale musel velmi rychle hodně zhubnout kvůli své roli v Trosečníkovi (2000). (IvcaSammet)
Reklama