Ve znamení kříže

Jeho výsosť Cecil B. DeMille, kráľ vysokorozpočtových produkcií zlatého veku Hollywoodu naservíroval dve dekády pred obdobím sandálových veľkofilmov opus, ktorý by bol v neskoršej dobe istotne silným súperom ku ,,Quo Vadis?" a vzhľadom ku kvalitám týchto oboch počinov by sa len ťažko našiel víťaz. Podobnosť so Sienkiewiczovým románom je skutočne badateľná, treba však dodať, že film bol nakrútený podľa hry Wilsona Barretta a nie podľa poľského autora, ako mylne uvádza databáza, i keď nepochybne vychádzal z knižnej predlohy. Hlavný atribút príbehu, znamenie kríža, ako symbolu Krista prijali kresťania až omnoho neskôr a vo svojich začiatkoch bola znakom náboženstva ryba, nie kríž ako je to ukázané tu, no môže byť otáznym, či sa tohto omylu nedopustili tvorcovia zámerne na zvýraznenie ústrednej idei rozprávania. Dôležitejšie je však, že film má v sebe všetky esencie silného diváckeho zážitku, ktoré nijako nevyprchávajú ani po vyše 80 rokoch! V úchvatnom úvode vidíme horieť slávny Rím a nad tým všetkým Nera ako hľadá v plameňoch múzu. Nasleduje ,,klasická" zápletka s viacerými pamätnými momentami a zlatým klincom je takmer polhodinové finále v aréne Kolosea. DeMille známy svojim vysokým profesionálnym prístupom nie je svojej povesti nič dlžný ani tu. Kamera je vynikajúca a na svoju dobu pôsobí mimoriadne moderne, kulisám nechýba patričná veľkoleposť a herci, aj keď poznačení typickým líčením doby 30. rokov (úsvitu zvukového filmu) hrajú takmer bez akéhokoľvek pátosu a prehnane zvýraznenej teatrálnosti nemej éry.. Táto miera civilnosti mi vadila len u Nera v podaní Charlesa Laughtonam, kde som čakal nielen iný hlasový prejav, ale tiež viacej veľkých gest a póz na zvýraznenie jeho typickej (i keď neobjektívnej) karikatúry. Svieži, moderný prístup je viditeľný tiež v odvážnosti niektorých scén, o ktorých si cenzori museli svojho času myslieť svoje a DeMillovi prešli s veľkým počudovaním. Nejde len o nahú Claudette Colbert, provokatívne vystavujúcu na obdiv svoje vnady počas kúpeľa v mlieku s ktorého si usrkáva dvojica mačiek, prípadne o lesbicky podaný tanec Nahého mesiaca; vyvrcholenie týchto provokácii (ktoré však nechcú len lacno dráždiť zmysli diváka, ale dodať forme zaslúžený punc výnimočnosti) je bitka hordy trpaslíkov s amazonkami v aréne, kde svojou bizarnosťou oživia rad trocha fádne preplácaných výstupov s krokodílmi alebo namaskovanou gorilou. Podobný záver malo aj neskoršie ,,Rúcho". (20. hodnotenie, 6. komentár k filmu) (31.07.2013)

Film je natočený podľa hry Wilson Barrett ( hoci je námet veľmi podobný Sienkiewiczovmu románu Quo Vadis?, autor nikdy nepotvrdil, že ide o adaptáciu románu ). Skúsený režisér dal zabudnúť na divadelnú hru a natočil slušnú historickú drámu o prenasledovaní kresťanov v dobách vládnutia cisára Nera. Nemožem si pomocť, ale Elissa Landi ako Mercia mi akosi nepasovala... (26.09.2015)

Příliš to připomíná Quo vadis, sice si tady kreslí kříž a tam rybu, ale jinak je v obou legát, jenž si dělá co se mu zamane, teda dovolí si zamilovat se do křesťanské dívky, ač ho chce samotná císařovna... I když tomu chybí apoštolové a tudíž přílišná sentimentalita filmů natočených dle Sienkiewiczova románu, bohužel ale také jejich velkolepost a aspoň jakástakás historická věrnost. Zaujal mě závěr, není to totiž až tak typický happy end "made in Hollywood", ačkoliv... (04.02.2012)

Film dokonale nablýskaný, v tom byl pan DeMille nepřekonatelný. Ten svůj dekadentní Řím snad seskládal podle obrazů sira Lawrence Alma-Tademy. Dokonce mne napadlo, že natočil náboženský film jen proto, aby mohl přes cenzuru protlačit všechny ty senzační násilné a erotické scény. Tedy, rozhodně si na nich dal náramně záležet, byť i scénám křesťanských setkání vdechl působivý "biblický" patos. Claudette Colbert v roli neřestné císařovny Poppaey je velmi přesvědčivá. (24.10.2015)

Na snímek jsem se díval hlavně proto, abych si připomněl něco, co ještě vzniklo před přijetím Haysova kodexu a co tedy obsahovalo scény, které se později nenosily. Je osvěžující vidět lechtivější záběry i v americké produkci černobílé éry. Docela by mě zajímalo, jak by některé filmy vypadaly, kdyby kodex nebyl přijat. DeMille ukazuje, že by to rozhodně nebylo k neprospěchu věci. (02.10.2014)