Maradona podľa Kusturicu

RTVS zareagovala veľmi pekným spôsobom na smrť futbalovej legendy a futbalového génia (pre mnohých Boha) a tento Kusturicov dokument zaradila do svojho vysielania deň po jeho úmrtí a po zápase glasgowských Rangers proti Benfice Lisabon v Európskej lige. Keď sa stretnú dve legendy krajín na ktorých si Štáty nacistické spolu s "mierovými silami Organizácie spojených nádorov zgustli a rozhodli sa v nich presadiť "demokraciu" je jasné že nemohol vzniknúť politicky neutrálny dokument. Diego ako dlhoročný blízky priateľ Fidela Kastrola v ňom zoparkrát prekvapil názormi hodnými najväčších konšpirátorov ale oveľa častejšie trafil klinec po hlavičke. Zaujali aj zábery na domov hviezdneho futbalista a tak je pochopiteľné že práve boj za sociálnu spravodlivosť si po skončení svojej futbalovej kariéry zvolil za jedno zo svojich životných poslaní. Škoda niekoľkých rušivých momentov s britskými politikmi a až príliš často opakovaného záberu gólu storočia, ktorý tento výnimočný futbalista strelil do siete Anglicka na majstrovstvách sveta v Mexiku.Lenže Kosturicova tvorba je nevšedná a tak pochopiteľne nevšedný bol aj tento dokument, ktorý pochopiteľne kapitalistov telom aj dušou (aj posledných vlasom na hlave) nepotešil. Tak ale aspoň týmto ľuďom, ktorí majú jediný správny pohľad na svet umožňuje táto databáze zahorieť hnevom spravodlivých aspoň v ich komentároch. Svojrázny dokument svojského režiséra o enfant terrible argetínskeho futbalu. (27.11.2020)

Kusturicova pocta argentínskej hviezde na sláve ktorej sa zviezol aj on sám. Nepokladám to však ako vo väčšine recenzií za úplne zatracujúci nápad. Zábery na zabávajúcich sa Argentínčanov a Talianov sú príťažlivé pre neznalcov juhoamerického prostredia. Dokumentu bolo vyčítané prílišné populizátorstvo... pre koho je však film určený? Kusturicov zámer, ktorý je vo filme jasne prezentovaný, bol natočiť najlepší film o Maradonovi. To sa mu zatiaľ podarilo. Hudobné scény sú perfektne zvládnuté a príjemne sentimentálne. Vadili mi však neustále odkazy na Kusturicove predošlé filmy, ktoré prepájal s jednotlivými epizódami Maradonovho života. V tomto filme nie je spopularizovaný Maradona ale Kusturica. A robí to veľmi okato a prvoplánovo, akoby mu bolo jedno, čo si diváci budú myslieť. A to sa počíta. Kritiky film veľmi odsúdili. Ja spomeniem recenziu Mirky Spáčilovej, ktorú si môžete prečítať v externých recenziách na csfd. Jej reakcia mi totiť príde ešte viac zinscenovaná a hraná, ako tento film. Samozrejme že musela film odsúdiť a neustále sa narážať do jeho politického posolstva, keď robí pre noviny prozápadne orientované a tento film je naklonený protikapitalistickým ideológiam. Jej poznámka o jeho charizme bola už totálne scestná... No a čo? Niekedy je v názoroch film príliš extrémny, no je na divákovi, aby si urobil vlastný názor, či už je Maradona len hlúpym futbalistom, ktorého pomiatla sláva, alebo naozajstným nasledovníkom revolúcie... Mínus filmu: prílišná angažovanosť Kusturicu byť v čo najviac záberoch. Niekedy sa však celkom hodil. Napríklad scéna na štadióne v Sarajeve, ktorá síce dej neposúva, no celkom príjemne sa snaží diváka presvedčiť o prieteľskom vzťahu medzi dvoma hercami vo filme:) Maradona je herec, človek, manipulátor a legenda...Boh? pre niektorých tiež. O takýchto ľuďoch sa ťažko točia filmy, ešte ťažšia musela byť ich spolupráca. Maradona totiž týmto filmom musel uspokojiť predstavy miliónov fanúšikov, aby jeho hviezda nikdy neprestala svietiť. Bol to dobrý krok? (25.01.2010)

Nebudu nijak zastírat, že mi ten malý, špekatý, prdelatý cigán, který je pyšný na to, že při fotbalovém utkání míče do brány hází rukou, byl odjakživa nesympatický. Dokument je ódou na komunismus, marxismus, Fidela Kastrola, k tomu patří nenávistné výlevy vůči USA a západní civilizaci vůbec... prostě neskutečná kupa hoven levičáckých blábolů. Existuje jediný důvod, proč tomu rovnou nejebnu odpad: vydržela jsem tu bolševickou agitku snášet maximálně 10-12 minut, pak už akutně hrozilo, že si kvůli toho feťáckého zkutra rozflákám televizi. (21.03.2011)

Je to takové lezení do zadku Maradonovi. Ale není to špatný dokument. Hravý způsob Kusturici. Pokud jste fanoušek této fotbalové megahvězdy (která nedávno překvapivě zemřela) oceníte archiv a budete překvapeni, že je docela inteligentní. Jeho názory na Ameriku se svým náboženstvím svatého dolaru a na Anglii s ním sdílím. Také jeho litování, že bral kokain, protož ho přibrzdil v kariéře a trpěly jeho dvě dcery je sympatický. K tomu pěkné sestřihy jeho geniálních gólů. (25.04.2021)

pro mě nejlepší kusturicův film.fotbalový ale i dost politický dokument,který si skvěle dělá prdel z ameriky a anglie.konečně!skvělé karikatury,perfektně poskládaně záběry na maradonovi parádičky,doplněné o skvělej song god save the queen od sex pistols.až na cháveze sem v celku vydejchal i castra a co si budem povídat,radši bych se sešel s nim než s nějakym debilním princem charlesem či snad s hovadem božím panem bushem.podle komentářů a hodnocení bych to viděl hezky takhle:všichni pozor!hlavu k západu,připnout vodznáček s americkou vlaječkou a spustit nejdřív americkou a pak hned anglickou hymnu!to já si radši vod plic a s radostí zaspívám olé olé olé olé,diegó,diegó!olé olé olé olé maradó,maradó!:-) (05.02.2010)