Uhol pohľadu

Na hromnice o den více se potkává s 24 hodin. Nic geniálního, ale prožívat teroristický útok stále dokola mě bavilo, je to správně traumatizující, stejně tak mě bavilo skládat si celou skládanku a řešit, který úhel pohledu byl nejvíc informačně obohacující, který nejzbytečnější a kdy se teroristům začal srát jejich plán. Zajímavý moment taky byl, když se zmanipulované kladné postavy v jednom okamžiku pustily do sebe. Plus pár dobrých zvratů a celkově slušné tempo. Závěrečná autohonička ucházející a traumatizovanému prezidentskému bodyguardovi Quaidovi jsem při ní držel všechny palce, co po těle mám. To člověk skoro i odpustí, jak na sílu se všechny postavy na konci sejdou na jednom místě. (15.09.2008)

Klasické rozprávanie príbehu z viacerých pohľadov na tú istú vec sa mi vždy páčilo a akčný žáner mohol tomuto štýlu len pomôcť, ale až tak skvelo nadupanú, vysoko štandardnú hi-tech akčnú popcornovku som nečakal. Má to ten správny spád a nepreťahovaný záver, má to svoju pointu s pár menšími, no údernými zvratmi, ktoré však prídu v ten najneočakávanejší okamih. Tie ssom si počas sledovania takmer ani neuvedomil, pretože film mi nedal vydýchnuť, či zamyslieť sa na podstatou veci a pokračoval so svojom tempe vytrvalo ďalej. Zo začiatku to s tým striedaním pohľadov takmer prepískli, ale na také niečo si asi musí zvyknúť aj divák a som rád, že ďalej to pokračovalo v inteligentnejšom a triezvejšom slede daných uhlov. 80%. (21.11.2008)

Na tuctový komerčný produkt veľmi slušne prepracované, strhujúce od prvej do poslednej minúty. Vo výsledku v divákovi nič hlboké nezanechá, dokonca ani potrebu opakovaného zhliadnutia, no na tých 90 minút ho vcucne a nepustí. A záver snáď može rozčúliť iba niekoho, kto nikdy nevidel americký mainstreamový akčňák. (02.05.2008)

Solidnost! První půlhodinka je téměř dokonalá i když hrozně pomalu utíká, vzhledem k tomu, že když už se konečně něco stane, příjde mohutný restart celého příběhu a jede se od začátku pohledem jiné postavy. Trochu jsem se bál, že tyto restarty budou až do konce filmu protože po 4. úhlu pohledu už začíná být celý děj otravný a nudný. Díky Bohu si to uvědomoval i scénárista a v půlce stopáže už se z toho stane normálně plynoucí film. Celá zašmodrchanost a nepřehlednost děje je velmi chytlavá a akční sekvence dobře natočené, ale ten samotný americký závěr opět všechno pokazil. 80% (21.08.2011)

Uhol pohľadu bol nakrútený v roku 2008, ale ja som si ho s pani manželkou pozrel až o 10 rokov neskôr. Vždy ma lákal, ale nakoniec mi vždy do filmovej cesty prišli iné priority. A roky utekali a utekali, až sa z nich stalo okrúhle desaťročie. Koncom roka 2017 sme pozerali seriál Punisher a v ňom bola jedna epizóda poňatá práve ako Uhol pohľadu – krvavý teroristický útok vyrozprávaný z pohľadu viacerých osôb. A keďže šlo o dobrú časť, rozhodli sme sa pozrieť si konečne aj „originál“. A "musím" mu dať 4*. Je príliš originálny na to, aby som mu dal "len" 3*. Žiadna srdcovka to nie je. A zrejme ani nikdy nebude. Nie je to film, ktorý potrebujem vidieť štyri razy do roka. Vlastne si myslím, že ho zase ďalších 10 rokov neuvidím. Ale je to proste svojím spôsobom jedinečné, hra s časom je miestami až bravúrna (hoci mám pocit, že pár detailov tvorcom nenápadne uniklo, ale aby som to vedel potvrdiť, musel by som si to pozrieť viackrát po sebe) a herci dostali veľmi stručne, ale v konečnom efekte pôsobivé postavy, ktoré väčšinou mlčia, ale u každej je naznačených aspoň pár zaujímavých drobností, ktoré z nich robia človeka, ktorého životný príbeh by nás zaujímal, keby... keby naň bol čas. Lenže nie je. Hoci film začína sprudka a vy sa možno budete preto pýtať, či to môže byť ešte besnejšie, keď už začiatok je šialený, tak vám odpoviem, že – môže. Najmä v druhej polovici, kedy do seba jednotlivé veci začnú zapadať, sa z toho stáva v podstate nonstop akčný film. Ponúka veľa mrazivých, intenzívnych, naturalistických a desivých scén. (02.01.2018)