Chlap prezývaný Brumteles

Vlado Müller je veľký chlap a v tomto filme aj veľký pracant, veľký šéf a nad ním je už len upratovačka, ktorá jediná ho môže poslať z roboty domov. Ale predsa sa nájde aj nejaký iný dôvod a tak má na predčasnom dôchodku v päťdesiatke fúru voľného času, s ktorým takmer nevie, ako naložiť. Jeho osud sa na socialistickom sídlisku prepletá s inými osudmi a jednou detskou postavou. Chvíľu je to zaujímavé, chvíľu trochu nasilu, ale na film minulej doby obstojné. Kamila Magálová sa objaví vo vedľajšej úlohe svojskej mamy s nevzhľadnou trvalou na hlave. Nakoniec mi film silno pripomenul Kachyňove diela o detských osudoch a to považujem za pochvalu. Za to, aj za Müllera zaokrúhľujem nahor na štyri hviezdy. –––– Žijem pre vlastné potešenie. Človek by nemal žiť pre veci, ale pre iných konkrétnych ľudí. Ak však nežijem pre niekoho, akým právom žijem? (21.03.2015)

Nejprve jsem s týmž hlavním představitelem shlédl film Čarbanice, který mě zrovna neuchtátil. Nicméně mě nasměroval na tento o poznání dramatičtější s psychologickými prvky, čímž už více splňuje má očekávání, než výše jmenovaný. Protivná krkavčí matka i s tím jejím šamstrem by zasloužila ne odjet na rok pracovně na Kubu, ale umístit do lágru. Film mě zaujal, i když by se mu ledacos vytknout dalo. Zvlášť v první polovině filmu je několik scén zbytečných, ubral bych trochu z dialogů Müllera s jeho nadřízeným a kolegou, neboť v momentě, kdy se předčasně penzionovaný náměstek a osamělý chlapec trochu více seznámí už se stopáž filmu přehoupne do druhé poloviny. I ten závěr je takový nijaký, uvítal bych optimističtější ve stylu Kachyňových Počítání oveček. Slabé 3 * a 55%. (31.07.2019)

Dobre natočený príbeh zo života. Máme tu námestníka Dvorského v podaní skvelého Vlada Mullera, ktorý celú životnú energiu obetuje práci, čo ho privedie až do nemocnice a na predčasný dôchodok. Cicvor pišingerský. Brumteles to je taký smiešny pajác, ale ja ho mám rád. Konštantín je chlapec od susedov, ktorého mama pracuje v nemocnici. Jej priateľ si však s chlapcom nerozumie. Medzi "Brumtelesom" a "Mojkom" sa rozvinie priateľský vzťah, v ktorom sa naplnia túžby chlapca po otcovi a muža po synovi. Príbeh je dostatočne košatý a bohatý na zápletky a vzťahy, takže produkcia neupadá do televíznej jednoduchosti. Detský domov síce nie je ideálne miesto pre dočasne opusteného chlapca, ale nakoniec sa nájde dobré riešenie kým chlapec nevyrastie. Potom si všetci môžu trhnúť nohou a založiť si ju za ucho. (18.10.2023)

Já bych také chtěla být Mojko Vlado Müllera. Na malém prostoru hodiny a čtvrt dokázal předvést ohromně širokou paletu poloh, od vystresovaného chlapa, pro kterého je práce náhradou za rodinný život, přes vyděšeného človíčka, který si neumí představit svoji budoucnost, až po muže, jenž během pár minut získal tak trochu nedopatřením a hodně náhodou vnuka. (06.03.2015)

CICVOR PIŠINGERSKÝ! Absolútna bomba a pre mňa určite jeden z najvydarenejších cca 20. slovenských filmov. Vôbec. Nezľahčuje situáciu, ale je vtipný. A je vtipný, ale nezabúda zostať i dramatický a smutný. Mnohé veci, ktoré sa tu stanú, a mnohé rozhodnutia viacerých postáv, sú pomerne kontroverzné, ale ľudské. A taký je celý tento film. Vtipný, pôvabný a pritom občas smutný a na 99% ľudský. Vlado Müller je absolútny šéf a Henrich Hlocký (talentom a prirodzenosťou do nemalej miery pripomínajúci Tomáša Hollého, ale nekopíruje ho, je sám sebou) je mu dokonalým partnerom. Všetci sú super (napríklad František Dibarbora), ale títo dvaja páni sú totálna bomba. Dialógy vynikajúce, zrejme jedni z najlepších, aké som kedy v slovenskej kinematografii počul. A realistický koniec k tomu. (09.09.2018)