Réžia:
Juraj JakubiskoScenár:
Juraj JakubiskoHrajú:
Anna Friel, Karel Roden, Vincent Regan, Hans Matheson, Deana Horváthová-Jakubisková, Bolek Polívka, Jiří Mádl, Anthony Byrne, Lucie Vondráčková (viac)VOD (2)
Obsahy(1)
Výpravná freska znázorňujúca pomery Uhorska 16.- 17. storočia, ktorá rozpráva o legendami opradenom osude čachtickej pani Alžbety Báthoryovej. Dej filmu sa odohráva na prelome 16. a 17. storočia v bývalom Uhorsku, v čase plnom náboženských vojen, rozporov a konfliktov, vrátane vojny s agresívnymi tureckými dobyvateľmi. V tej dobe žila Alžbeta Báthoryová, ktorá patrila k jednému z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov. Legendy jej zabezpečili zápis v Guinessovej knihe rekordov ako najväčšej a najkrvavejšej vrahyne všetkých čias. Prípad Báthoryová je ale nejasný a mnohí historici považujú túto charakteristiku za úplne nepodloženú. Kým bola Alžbeta Báthoryová v skutočnosti? Vrahyňou, ktorá vraždila nevinné panny a kúpala sa v ich krvi, alebo pôvabnou a na svoju dobu veľmi vzdelanou ženou? Bola vinníčkou alebo obeťou vtedajších politických pomerov a temných intríg mocných, ktorí bažili po jej majetku? Vo filme Báthory manžel Alžbety Báthoryovej, František Nádasdy, bojuje vo vojnách s Turkami a ona sama dohliada na správu rozsiahlych rodových majetkov a na výchovu detí. Raz jej manžel pošle darček v podobe talianskeho maliara Merisiho Caravaggia, ktorý zostane na jej dvore niekoľko rokov. Medzi ním a osamelou ženou vznikne zvláštne puto. V tom čase sa ale nad jej hlavou začnú sťahovať zlovestné mračná, ktoré ešte viac potemnejú po smrti jej manžela. Mocná a bohatá žena musí čeliť nepriateľom, ktorí sú schopní čohokoľvek. Zvesti o šialenej vladárke, ktorá sa v snahe zastaviť starnutie kúpe v krvi nevinných panien, začínajú silnieť... Juraj Jakubisko sa vo filme Báthory pridŕža známych historických skutočností, avšak neprebádané „biele" miesta histórie vypĺňa svojou fantáziou. Tak sa do príbehu dostali aj Caravaggio, či Monteverdi - tvorca prvej opery... (STV)
(viac)Videá (10)
Recenzie (1 303)
Bathory nie je najlepší film Juraja Jakubiska, napriek tomu si však nemyslím, že ide o také sklamanie, za aké ho označujú predovšetkým filmoví kritici a istá časť diváckého zastúpenia. Nie je to historický film a kto čakal od Jakubiska presnú rekonštrukciu udalostí, podľa toho, ako ich najčastejšie poznáme z knihy Andreja Štiavnického, by si mal uvedomiť, že tvorca, ktorý sám seba označuje skôr za maliara kladie dôraz na odlišné veci. A darí sa mu to, po vizuálnej stránke ide o výbornú záležitosť podporenú skvelými kamerovými kompozíciami a rôznymi výtvarnými vychytávkami a celkove kladný prvý dojem na plátne pomáha umocňovať aj kvalitná hudba a nádherné slovenské exteriéry a interiéry spolu s krásnymi dobovými kostýmami. Samotný dej zachytávajúci životný príbeh Ersebeth Bathory možno postráda silný dramatický oblúk ale od začiatku je viac menej jasné, že jednotlivé čriepky mozaiky pomaly zapadajúce do seba smerujú k vyvrcholeniu s Jurajom Thurzom, čo je z hľadiska vytvárania vnútorného napätia plne dostačujúce. Rozdelenie do troch kapitol, v ktorých sa striedajú rôzne žánre zase činí dej prehľadnejším a nemožno ho teda považovať za samoúčelné. Postáv je chvíľami skutočne priveľa ale práve preto treba pochváliť casting plný známych tvári, ktorý divákovi uľahčuje v orientovaní sa kto s kým a kde. Je ale pravdou, že dôsledkom toho je pár vzťahov len letmo naznačených a posun u niektorých príliš skratkovitý. Kritizovaní mnísi Polívka s Mádlom síce možno parafrázujú Meno Ruže, ale ako humorný element osviežjujúci chvíľami temný príbeh svoju úlohu plnia a Polívka figurujúci aj ako rozprávač má z hľadiska "prznenia histórie" väčší význam, ako by sa mohlo zdať, to však bežný divák v záplave diania nemusí postrehnúť. Čo sa týka očakávanej veľkoleposti, porovnávať tento koprodukčný "veľkofilm" so Západom, ba ani Východom nie je na mieste, nakoľko sa u nás podobné filmy netočia a v tomto prípade ide o prvý vážnejší pokus. Vojnové scény su v podstate nefunkčné, to však nie je chyba, nakoľko je dôraz kladený na komornú drámu ústrednej postavy a v jej roli doslova exceluje Anna Friel, ktorá väčšinu hercov s prehľadom strčí do vrecka. (ale i taký Roden je skvelý) A je to práve jej charizma a herecké schopnosti, ktoré tiahnu film nahor aj počas slabších miest. Nevadí mi dokonca ani diskutabilné očistenie údajne naväčšej vrahyne všetkých čias či vnášanie rozprávkových a snových prvkov tam, kam na prvý pohľad nepatria. Jakubisko je mi svojim prístupom priniesť niečo nové skrátka sympatický no nie každý to však dokáže stráviť a preto v negatívne ohlasy v podstate chápem, hoci sa s nimi nestotožnujem. Tak dobrý pocit z domáceho filmu uvedeného v kinách som asi ešte nemal. Hajrá! ()
Bathory bohužel dokazuje, že z kdysi tak suverénního a originálního Juraje Jakubiska zbyl už jen pouhý jeho stín. Zachoval sice ještě cosi ze svého pojetí vizuálna (kamera a výprava filmu jsou excelentní, pan F. A. Brabec odvádí skutečně vynikající práci), ale umělecky už Jakubisko zhola nic nenabízí. Kde je jeho symbolické vyjadřování, osobitý magický realismus, příslovečná Jakubiskovská poetika, mysticko-filosofické přesahy, historicita a její reflexe...? Zbyl jen vizuálně komunikující velkofilm s plochou a historicky mystifikační zápletkou s tak přemrštěnou stopáží, že v druhé půlce filmu silně nudí... Navíc je dlouho před koncem jasné, jak vše dopadne, tudíž ani složka napětí nefunguje. Vůbec Jakubiskův velkofilm nemá šmrnc, nedovede vtáhnout do děje, válečné scény jsou plané a celé mi to připadalo, jako by to bylo natočeno před patnácti lety... Jenže právě v tomhle žánru ušel filmový vývoj nejdelší cestu, což Jakubisko právě moc nereflektuje. Jeho verze příběhu o Čachtické paní nudí a hluše fabuluje. Škoda, očekávání byla veliká... ()
Jakubiskova Bathory je šachová partia dvoch postáv v troch dejstvách. Práve preto sú výrazné a plnokrvne zobrazené len postavy šachistov – Erzebeth Bathory a palatína Thurza. Ostatné postavy pôsobia podľa svojej úlohy na šachovnici ako viac či menej dôležité figúrky, nie postavy. Práve preto sa dej košatí nespočetnými príbehmi – ťahmi týchto figúrok tak, aby sa do popredia dostali postavy šachistov. S konceptom priebehu šachovej partie pracuje film i v neexistencii výraznejšieho dramatického oblúka – nepotrebuje ho šach a preto nemám dôvod vyčítať dramaturgii Bathory, že nemá klasickú dramatickú štruktúru príbehu s jadrami a satelitmi, ale je skôr mozaikou rovnocenných ťahov a tak môže pôsobiť „dramaturgicky roztrieštene“. Nanešťastie tento spôsob čítania najnovšieho Jakubiskovho filmu je zatlačený do úzadia snahou o návratnosť investícií v podobe divácky vďačného epického veľkofilmu a mnohých divákov minie, práve kvôli zameraniu sa na divácky „vďačné“ scény bojov s Turkami, ktoré sú kompozične, filmársky i režisérsky jednoznačne najslabšou a najzbytočnejšou časťou mozaiky. Z Bathory jednoducho dýcha snaha byť filmom umeleckým a zároveň diváckym a komerčne úspešným. Lenže na to prvé je jednoduchá a na to druhé (súdiac i podľa „trefných a vtipných“ reakcií novinárov, písačov a majiteľov media group) zjavne komplikovaná. Bathory je však napriek všetkým rečiam a predsudkom výborný film. Obrazovú kompozíciu a vizuál režisér zvládol s výnimkou masoviek na výbornú už od úvodných titulkov, kde „stavia“ scénu a Čachtický hrad. Kasting je veľmi príjemný, v niektorých momentoch dokonca veľmi prekvapivý (Moniku Hilmerovú som si teda ako takúto mrchu nedokázal ani predstaviť, všetka česť). Obsadeniu samozrejme kraľujú šachisti Anna Friel a Karel Roden. Erzebeth Bathory je jednak veľmi dobre napísanou postavou a jednak Annou Friel výborne zahranou postavou, o mojom súkromnom ocenení za najlepší ženský herecký výkon minimálne v našich luhoch a hájoch mám tento rok absolútne jasno. Rodenov Thurzo je postava o čosi zjednodušenejšia, avšak i tú prvoplánovú chamtivú a neopätovanou túžbou zmierajúcu sviňu Roden premenil na slušného protihráča hlavnej hrdinky. Bathory je film, ktorý má všetky „chyby“ o ktorých budete čítať v recenziách, otázka je, či všetky ako chyby vnímať. Pretože i keď si ich všetky budete viac či menej uvedomovať, možno vás podobne ako mňa film zhruba po desiatich minútach chytí a nepustí až do posledného ťahu krvavej panej, pred ktorým musí kapitulovať i Thurzo. A skutočnosť, že 140 minútový film mi ubehol tak, že som mal pocit pätnásťminútovej návštevy kina a na film určite pôjdem ešte (aspoň) raz vás snáď presvedčí, že Bathory za ten lístok do kina stojí napriek tomu, že po nevydarenom Post Coitum je veľmi módne si do Juraja a Deany kopnúť. 10/10 P.S. Vŕtať sa v tomto prípade v historických nezrovnalostiach je absolútnym zabitím toho čo vám táto z môjho pohľadu trpká polorozprávka chce povedať. ()
Neuvěřitelně směšnej film. Zmatení komparzisti, davové scény jak z nějaké televizní pohádky, srandovní kreace Srstky, Vašuta (není nad jeho úsměv pod fousy), Upíra Krejčího, Podhůrského nebo Vondráčkový a neodbytný pocit, že v těch nažehlených (a skvěle vypraných!) kostýmech nejsou dobové postavy, ale jen současní herci. A jakým způsobem nefungujou pokusy o magii a poetičnost, to se jen tak nevidí. Upřímně lituju Slováky, že si musí udělat národní událost z takového blábolu - asi jako kdybychom my pořádali zájezdy na Crash Road. ()
Kurvičky, sex, ťažká melanchólia, nevinné dedinské panny vo "výnimočnom" súzvuku s "jednou" schizofrénnou boháčkou. Asymetrické rozpoltenie od seba nezávislých tém - politickej a intímnej, čím mi vo výsledku uvarilo myšlienkový guláš - naozaj sa Bathory zapísala do Guinnessovej knihy rekordov ako najväčšia vrahyňa všetkých čias alebo to bol len intrigánsky výmysel?? No to sú mi teda veci. Načrtnúť niekoľko historických osnov na vyplnenie dejovej absencie teda nebol dobrý ťah. Anna Friel je božská - obzvlášť vďaka jej psychickej nevyrovnanosti vygradovanej v prvoplánový útok, sa mi búrila krv v žilách - Hans Matheson je ešte božskejší, avšak pri bojových sekvenciách som iba čarovala jeden úsmev za druhým. Zvláštne, že za tie dve hodiny som musela dvakrát siahnuť po hodinkách (čo by sa mi pri filme stať nemalo), intenzívne vnímala hlasy v druhých radoch a stihla preštudovať relatívne nadchnuté tváre ostatných zúčastnených. Bathory je priemerný film, od ktorého som po takej pozitívnej kritike laických divákov čakala podstatne viac. Mohla som sa však plne spoľahnúť na názor ľudí, ktorí sú vzrušení iba z toho, že sa konečne známy krajan rozhodol natočiť film aj o "nás"? ()
Galéria (60)
Zaujímavosti (68)
- Bathory vyšla na DVD po opakovanom prekladaní dátumu až viac ako rok po premiére, presne 11. 11. 2009. O týždeň skôr sa objavila špeciálna limitovaná edícia DVD + 2 CD + Kniha, ktorá obsahuje doteraz nevydaný soundtrack z filmu. Druhé CD zahŕňa všetky hudobné a zvukové záznamy, ktoré v konečnej verzii filmu nie sú. (marek.stone)
- První klapka padla v prosinci 2005 a ta poslední v červenci 2006. (Lynette)
- Bohatství a vybavení hradů bylo opravdu takové, jak je ve filmu. To lze vidět i ve skanzenu, kde se natáčela vesnice. Mezi nejčastější rekvizity se zařazují kožešiny, velké krásně vyřezávané skříně a stropy. Rozdíl oproti vídeňskému dvoru byl veliký: Uhři žili poměrně chudě. (RadimFišer)
Reklama