Muzika

Skvelá dedinská atmosféra, výborní herci, veľmi dobrá réžia a jemná kamera preráža nad povrch a zakrýva fakt, že filmu chýba akási vnútorná mágia a silnejší dej, ktorý je (s jedným rozdielom) len typickým slovenským tragikomickým "nič", kde to akosi plynie od začiatku do konca a nič významné sa neudeje. Ale tým podstatným rozdielom je skvelý humor. A to stačí... (13.07.2009)

Čo k tomu dodať? asi len huraáa... Slovensko má talent, vlastne film (novodobý samozrejme)... Veľmi milé prekvapenie čo do prevedenia, atmosféry, hereckého prejavu... v celku nechápem, prečo to nieje "tlačené" širšej verejnosti?! Každodenné strasti reálneho života v snímku, ktorý neodsudzuje, taktiež sa na nič nehrá proste len hrá... 8/10 (17.02.2009)

„Môžem ďalej?“ – „Prečo sa pýtate, keď ste už tu?“ – „Zo slušnosti.“ Viete, ja som dobrý chalan z malého mesta, ale ak mi niekto mieni pri pohľade na Kostelného, Pauhofovú, Nvotovú, Latináka, Kassaia a mladého Geišberga hovoriť, že Slováci nemajú dobrých mladých hercov, je pre mňa debil a to urážam ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Opačnou stranou mince je, že scenáre našich nových seriálov a filmov nie sú dobré, málokedy sú aspoň postačujúce. V MUZIKE sa však stretol nielen výkvet mladej slovenskej generácie, ale i kvalitný scenár, ktorý ku koncu troška šumí do prázdna, ale minimálne prvých 80% z celkovej minutáže je na parádu. Možno jeden z najdôležitejších/najpotrebnejších/najkľúčovejších slovenských filmov za posledných desať rokov, pretože v ňom skúsený režisér Nvota (KRUTÉ RADOSTI) ukázal, že VIEME nakrútiť dobrý príbeh z našej minulosti a spätne tak reflektovať veci, ktoré vo svojej kinematografii nikdy nemali problém reflektovať napríklad Česi. (02.05.2009)

Videl som tento film v takmer úplnej pracovnej verzií asi v roku 2006 . . . Vravel som si vtedy, že sa slovenská kinematografia krásne zviecha takýmto príjemným nostalgicky letným, ako to len Slováci stále cítia a chcú ukázať, ale väčšinou to pošlú zaraz pod kytičky - filmíkom . . . A potom som ho celkom stratil zo zreteľa - kde bol celé tie roky podetý ? (20.04.2009)

To to ale trvalo, než si ČT uvědomila, že existuje taky něco jako slovenská tvorba a prskla to naplac. Doufám, že nezůstane jenom u jednoho vrhu, protože už jenom sama slovenština se mě krásně poslouchá a co teprve Slovenský herečky, tady byly ve větší úloze dvě, mě z Románu pro muže dobře známá Táňa Pauhofová a naopak mě zcela neznámá Dorota Nvotová a obě teda těžce žratelný. Ovšem vrcholná lahůdka je hlavní hrdina, ten tam neustále ocucová saxofon, blbě kouká a zasune do nepravý, ale byl to takovej roztomilej brouček obecnej na kterýho by se nemoh zlobit ani Stalin. Líbila mě filmová poetika, která mě při sledování Muziky zavalila i atmoška, která povyšovala můj zážitek z téhle docela zajímavé životní libůstky. (30.11.2011)