Muzika

To to ale trvalo, než si ČT uvědomila, že existuje taky něco jako slovenská tvorba a prskla to naplac. Doufám, že nezůstane jenom u jednoho vrhu, protože už jenom sama slovenština se mě krásně poslouchá a co teprve Slovenský herečky, tady byly ve větší úloze dvě, mě z Románu pro muže dobře známá Táňa Pauhofová a naopak mě zcela neznámá Dorota Nvotová a obě teda těžce žratelný. Ovšem vrcholná lahůdka je hlavní hrdina, ten tam neustále ocucová saxofon, blbě kouká a zasune do nepravý, ale byl to takovej roztomilej brouček obecnej na kterýho by se nemoh zlobit ani Stalin. Líbila mě filmová poetika, která mě při sledování Muziky zavalila i atmoška, která povyšovala můj zážitek z téhle docela zajímavé životní libůstky. (30.11.2011)

Muzika je jasnou odpoveďou na otázku Mira Ulmana "Kedy už konečne príde Slovenský divácky film?" Odhliadnuc od filmových kvalít(herecké obsadenie, výborná literárna Pišťánkova predloha, schopná réžia, zaujímavá a ľuďom blízka téma, chytľavé dialógy v hovorovej slovenčine so všetkými svojimi humornými zákutiami, veľmi dobrá hudba a schopnosť rozosmiať publikum) považujem za kritické pre úspech(dúfam, že ešte väčší ako v prípade Polčasu rozpadu) najmä účasť filmov v širokej distribúcii Multiplexov, ktoré už nezastupiteľne tvoria väčšinu celkovej diváckej návštevnosti na Slovensku. Taktiež treba poznamenať, že propagačné aktivity boli už od začiatku systematické(objavovali sa články v novinách časopisoch, rozhovory s hercami: vezúc sa čiastočne na vlne Slovenských filmov v roku 2008 a s tím spojeného širšieho záujmu zo strany médií o Slovenský film). Objavovali sa plagáty a zintenzívnená kampaň pred príchodom do samotných kín, konali sa dokonca predpremiéri s prítomnými tvorcami a hlavnými hercami a to všetko sa nádherne synergicky spojilo v na Slovensko zarážajúcom pohľade na plné kino(teda môžem hovoriť len za NR, ale podľa komentárov iných užívateľov usudzujem, že to nebolo tak len tu). Teraz už len dúfam, že práve Muzika sa stane tím ľadoborcom, ktorý zbúra múr medzi divákom a Slovenskými filmom budovaným počas obdobia predchádzajúcich rokov. 4,5* (17.04.2008)

Balans medzi troma - štyrmi hviezdičkami. Nakoniec však radšej absolútne zaslúžené tri a basta. Charaktery trochu typizované, no aj tak sa na ne dobre pozeralo. Herci sa dali, no výkony Pauhofovej a Nvotovej boli miestami až príliš ploché. Niektoré frázy interpretovali doslova neuveriteľne. Atmosféra parodicky nostalgická, ale výstižná, aj napriek pomernej dávke štylizovanosti. No aspoň je za tým celým cítiť "človečinu". Aj zasmiať sa na tom dá, čo je veľké plus, keď si vezmeme, že mnohým tvorcom komédií to posledné roky akosi nejde. (Alebo možno len ja mám smolu a nedostávajú sa ku mne dobré komédie?) Keby som sa narodil o dvadsať-tridsať rokov skôr, tak by som možno našiel v tomto diele moju generačnú výpoveď, takto bol z toho "len" príjemný zážitok. Kiež by sme mali viac takýchto slovenských filmov. (17.07.2010)

Tento film podľa mňa kríva na obe nohy. Zlý výber predlohy: Peter Pisťánek autor novely Muzika je muž, ktorý sa vyžíva v prívale vulgarizmov a vezie sa na akejsi novorealistickej vlne - ktorá má za cieľ verné zachytenie cynickej, rezignovanej až nihilistickej atmosféry minulosti a súčasnosti. Vo filme je teda ústrednou témou frustrácia z komunizmu (čo sa dá pochopiť), z každodennej rutinnej reality, z nefungujúcich vzájomných vzťahov, následne redukovaných na sexuálne povyrazenia a malé či väčšie podrazy "kamarátov". Autorom filmu sa podarilo zredukovať vulgarizmy v texte. Nájdeme tu niekoľko pre oko diváka pekných scén - naháňačka pod padákom, škoda, že ich je málo. Toľko ospevovaná hudba pozostáva prevažne žiaľ z odrhovačiek Karola Duchoňa. Herecké výkony našich hercov sú ale naozaj - konečne - o triedu lepšie ako v predchádzajúcich filmoch. Hlavným negatívom filmu podľa mňa je, že nič nerieši a chýba mu nejaké nosné posolstvo. To, že sa hlavný hrdina poučí "pádom na hubu" a nie zmenou postoja vlastným pričinením nepovažujem za posolstvo ale za z núdze cnosť. (04.08.2008)

,,...MUZIKA JE MUZIKA, CHÁPEŠ?" __ V prvom rade musím povedať, že som sa na tento film naozaj tešil, ani nie kvôli (inak už dosť ošúchanému) námetu, práve pre to, čím sa stal. A i keď som presne nevedel čo očakávať, dá sa povedať, že nesklamal. Neviem nakoľko miestne je jeho prirovnávanie k Pelíškam, skôr by som sa hlavne pre dejové rozpätie priklonil k Pupendu, avšak obe predchádzajúce snímky sú na tom predsa len o niečo lepšie a nebude to len muzikou. Zo začiatku má film slušný rozbeh, postupne však naškodu stráca na ľahkosti a atmosfére a osobne by som si vedel predstaviť aj trocha iný záver. Posledných 20 minút ma už natoľko neoslovovalo, celok ako taký má však veľmi sympatický charakter a nebyť naozaj silnejúcich vyššie uvedených výhrad dal by som plné hodnotenie. Z hercov ma zaujali predovšetkým pohodový Marián Geišberg a pôvabná Pauhofová. Scenár je takisto veľmi dobrý, zastúpenie vulgarizmov nejde na úkor kvality a film disponuje celou radou prvotriednych hlášok. Nedá mi nespomenúť drobné výhrady k výprave. Muzika sa nakrúcala v Karlovej Vsi, v miestach, ktoré dobre poznám nakoľko tu bývam, dokonca okolo Vodárne prechádzam prakticky každý deň. Menším problémom tu sú, že napr. v interiérových scenách je na paneláku oproti bežne vidieť plastové okná či satelity, nehovoriac o úplne nových budovách, ktoré v časoch Muziky nestáli a ich výstavba sa začala len niekoľko rokov dozadu, čiže aj po novom miléniu. Zahrám sa ešte na Houndiniho. Máloktvo vie, že Muzika bola nominovaná na 14 národných cien Slnko v sieti a vyhrala ho v 9 kategóriach: Najlepší film, réžia, herec v hl. úlohe (Ľ. Kostelný), herečka von vedľ. úlohe (Jana Oľhová), scenár, hudba, výtvarný počin, strih a zvuk. (02.05.2009)