Muzika

LFŠ 2008 ... Tak toto som nečakal! Původně jsem na tento film ani nechtěl jít, moc mě podle popisu nezaujal, ale nakonec je to asi největší překvapení letošní LFŠ. Vtipností i zpracováním se přinejmenším vyrovnává Hřebejkovým "komunistickým" flákům a pokud pan Nvota stále váhá, jestli má cenu film pouštět do ČR, tak mu vzkazuju jen, že je asi blázen...Muzika má podle mě naději stát se minimálně na Slovensku kultem, jakým jsou u nás Pelíšky. (02.08.2008)

Viacerí tento film považujú za nádej pre slovenský film. Je to však iba malé svetielko na konci tunela. Bude treba ešte veľa svetielok a jasnejších, aby sa dalo vravieť o slovenskom filme bez sklamaného úškrnku. Prečítal som si zopár komentárov a šokovalo ma, že presne to, čo som sa chystal napísať už napísal kolega rudess. Nechcem to opakovať inými slovami a tak iba dodávam, že ma veľmi príjemne prekvapil Ľuboš Kostelný. (18.01.2011)

Muzika je mainstream. Nech sa na mňa nikto nehnevá. Problémy komunizmu iba načrtáva a to skôr polopatickým, lacným spôsobom. Jej vzorom sú typické české "tragikomedie ze života". Nestačí a asi ani nechce ani na hřejivého Hřebejka a jeho filmy z čias normalizácie. Napriek tomu je cítiť, že film je slovenský, je trochu melancholický a herci sa nevyžívajú v potenciálnych kultových hláškach. (19.06.2012)

jeden naozaj jasný a viditeľný krok svedčiaci o vzmáhaní sa slovenskej filmografie - ak to hodnotíme ako divácky film, teda počin, ktorý má slovenského diváka pritiahnuť do kina na domácu produkciu, a navyše neporovnávame s Pišťánkovou predlohou, ktorej je síce verný, no výber niektorých postáv a ich obsadenia to posúva niekde inde, musím vysloviť nesmiernu radosť, pretože ak už Polčas rozpadu dokázal naplniť kinosály celkom potešujúco, Muzika, ak bude mať dobrú reklamu, by Polčas mohla (a podľa spravodlivosti aj mala) predbehnúť; scenár pána Ondreja Šulaja je plný výborného humoru a výborných obrazov, vyhýba sa nemotorným replikám a scenáristickým klišé, čomu sa bohužiaľ nevyhli ďalšie slovenské počiny súčasnosti (Démoni a Návrat bocianov), aj herecké výkony sú veľmi dobré, uveriteľné, herci svoje postavy a žáner pochopili a pod taktovkou Juraja Nvotu predvádzajú konečne prijateľné a vysoko pozerateľné filmové herectvo, obzvlášť Marek Geišberg so svojim otcom a Jan Budař excelujú, Kostelný je tradične skvelý - ale jeho ja mám ako herca nesmierne rád, bol som po premietaní spokojný, i keď človek by možno nemal až tak veľa premýšľať a uspokojiť sa s príjemným pocitom, pretože napríklad mu začne vŕtať v hlave, že na dobu, v ktorej sa predloha a teda aj film odohrávajú (80. roky) sa tam vyskytuje niekoľko nejasností (bokombrady, kantáta, príliš prísne kontroly); nič na tom, že sa jedná asi o najlepší slovenský film po roku 2000 aký som videl; (02.03.2008)

U mňa Muzika asi nezabrnkala na tú správnu strunku... Problém môjho nízkeho hodnotenia bude aj v tom, že ani jedna postava mi nebola sympatická natoľko, aby som sa s ňou dokázala stotožniť. To je jeden z dôvodov, prečo som sa často nudila, či skôr len tak plávala po prúde filmu, ktorý si ku mne nevytvoril vzťah... Ale inak nemôžem povedať, že by to vo svetle súčasnej slovenskej (ba i českej) tvorby bol zlý film. Práve naopak. Jeho čiernohumorná poetika čias, keď bez ohľadu na veľkosť vášho bydliska akoby tam "skapal pes" je veľmi podmanivá a atmosférická (či aj autentická, to neviem, bola som vtedy ešte dieťa). No nech sa dívam sprava, zľava, Muzika mi nič významné nepriniesla. Životné pravdy, ktoré obsahuje a satiricky prezentuje, múdri ľudia už dávno poznajú a tí hlúpi ich aj tak nikdy nepochopia :-) (01.03.2009)