Ten chlapec je postrach

V prvej polovici 9O. rokov boli obľúbené rodinné filmy s nezbednými chlapcami. Odpálil to (až na Mesiac) pochopiteľne Macaulay Culkin v trhákoch Sám doma 1 a 2 (1990 a 1992) a následne sa na scéne zjavil Postrach Denis (1993) s Walterom Matthauom a samozrejme Masonom Gamlbeom. V r. 1990 sa na trhu zjavil Ten chlapec je postrach s dnes už dávno zabudnutým Michaelom Oliverom v titulnej úlohe, ktorý sa zjavil aj v dvojke, ktorá prišla len o rok neskôr (a 1993 pribudla trojka). Jednotka dokázala, aké populárne sú takto ladené snímky, keď pri skromnom rozpočte 11 miliónov celosvetovo zarobila 72. Film je to však vo výsledku veľmi zvláštny. Dokonca zvolím odvážne slová a poviem, že z neho nemám dobrý pocit. Oficiálne máme dočinenia s rodinnou komédiou, ale osobne by som toto čudo žiadnemu dieťaťu zrejme pozrieť nedal. Ústredný hrdina je skôr antagonista a ak by sa ukázalo, že je to potomok satana a na konci by svojich spolužiakov polial benzínom a zaživa upálil, ani by ma to príliš neprekvapilo. Vlastne ma prekvapilo, že sa o skončilo happyendom. Jasné, JE to rodinná komédia, ale na viacerých miestach sa staneme svedkami okamihov, ktoré sú divné, zvláštne, WTF a kuriózne, nie vyložene komediálne, prípadne ako z grotesky (činka, pád zo schodov), prípadne ako z Mikeyho – dieťaťa zločinu. Ten prišiel na trh o dva roky neskôr a mám podozrenie, že jeho tvorcovia ho napísali a natočili po tom, čo videli dnešný film a sami si uvedomili, ako blízko má k mrazivému trileru (všetko so „strýkom“). Miestami som bez irónie mal pocit, že ak by sa niektoré scény mierne upravili, stal by sa z (kvázi) komédie horor. Samotné postavy sú nesmierne amorálne, adoptívne dieťa chcú posunúť pri prvej príležitosti preč ako spotrebič, ktorý sa im nepáči, manželky sa správajú ako štetky a otcovia sú skorumpovaní zmrdi uprednostniaci moc pred vlastnými synmi. Možno som konzervatívny, ale toto by sa podľa mňa v rodinnej detskej komédii objavovať nemuselo. (17.09.2023)

Nedá sa mi než neporovnať tento film s Denisom (mám na mysli toho filmového). O oboch prípadoch ide problémové decká, ale tu je to jeden nevychovaný parchant, ktorého by som kopal do prdele, kým by nezačal poslúchať. Namám rád malých drzých hajzlíkov. Prcek na seba strháva veškerú pozornosť a s prehľadom ruší akýkoľvek náznak inteligentného vtipu. Od prvej scénky som sa stal proti nemu zaujatý. (08.07.2005)

Home Alone vs. Omen. Hmm. Môj film detstva, ktorý žiaľbohu stihol zostarnúť skôr než ja. Oproti dvojke je level nechutností ešte na relatívne udržateľnej úrovni, no už tu je viditeľný trend, akým sa budú rodinné komédie v nadchádzajúcom desaťročí poberať. A to preč od Spielbergovskej snoch za návratom do detstva k rodinným blbostiam á la Beethoven. (30.07.2013)

Takový normální rodinný film, u kterého se pobaví především děti. Dospělí to napoprvé snad taky dokáží vydržet, protože se některé scény docela povedly. Nicméně originalitu tady nehledejte a opakování jen na vlastní nebezpečí. Pokud chci sáhnout po podobném typu filmu, zvolím raději Sám doma, i když už jsem jej viděl mnohokrát. (07.02.2018)

5 / 10 Aj napriek neoriginálnemu námetu a nudnému spracovaniu ide o prekvapivo podarené dielko. Sledovať všetko to priam démonické Prckove vyčíňanie ostro kontrastujúce s naivným snažením jeho adoptívnych rodičov je akýmsi zvrhlým spôsobom fascinujúce, čo len znásobuje prenikavá "buranská" atmosféra amerického predmestia, piknikom v lese a spievaním trampských pesničiek začínajúc a pestrofarebným jarmokom končiac. Z naratívneho hľadiska je to, samozrejme, blábol, sled viac či menej vtipných scénok bez nejakej väčšej logiky alebo časovej súslednosti, no je to práve táto neotesanosť, ktorá dáva filmu jeho špecifickú atmosféru. Navyše, ako sa bude rozprávanie chýliť ku koncu, psychika postáv sa konečne prebije do popredia a nás čakajú minimálne dve, tri skutočne dojemné scénky, ktoré mi jednoducho nedovolia ísť pod tri hviezdičky. (25.11.2005)