Josee to tora to sakana-tači

Je to dosť dobrá romantická dráma. Má vydarený príbeh o študentovi, ktorý sa raz pri rannej prechádzke stane svedkom neobvyklej nehody, keď sa kočík starej ženy, o ktorom medzi ľuďmi kolujú rôzne fámy zrúti dolu kopcom a zisťuje, že je v ňom fyzicky postihnuté dievča, ktoré nemôže chodiť a tak im pomôže. Dievča ho okamžite zaujme a tak ich začne navštevovať a aj cez jej počiatočný odpor sa postupne začínajú zbližovať. So spracovaním som nadmieru spokojný, ešte prvý dojem je len taký priemernejší, ale čoskoro sa už začne hlavný dej a ten si ma už získal. Celkovo sa na to veľmi dobre pozerá, vzťah hlavnej dvojice je podaný výborne, je tu plno zaujímavých situácií, pôsobí to tak príjemne uveriteľne, žiadne neprirodzené situácie. Myslím, že sa ešte viac mohli povenovať hlavnej postave, zdravý mladík, ktorý v tomto prípade dievčatá pomerne často strieda až príliš rýchlo vymení tento svoj spôsob života za jedno fyzicky postihnuté dievča, rovnako aj s tým súvisiaca postava potenciálnej priateľky, ktorá sa cíti ukrivdená, že nepochopiteľne práve pre ňu bola odmietnutá, takže toto mohlo dostať viac priestoru, keďže to pôsobí dosť zaujímavo, ale ani s tým nemám problém, hlavne, že sa na to po celý čas pozerá viac než dobre. Len by som asi uvítal trochu iný záver, tento mi moc nesadol. Dobre je na tom aj romantická stránka, aj keď ich vzťah funguje skôr na takej priateľskejšej úrovni a v čisto realistickom podaní a tak tu nechýba ani nejaká tá erotika, ale len v primeranom množstve a myslím, že takto je to asi aj najideálnejšie. Herecké obsadenie je na tom dobre, Satoshi Tsumabuki v hlavnej úlohe, ale skôr ma očakávane zaujala Chizuru Ikewaki, zahrala to perfektne, rovnako aj jej postava je podaná výborne a nesklamali ma ani vedľajšie postavy, aj keď niektoré mi prišli skôr zbytočné, ale ani tie nie sú zlé. Réžia a technická stránka sú úplne ideálne po všetkých stránkach. Josee, the tiger and the fish je taký menší, ale veľmi sympatický film bez nejakého výraznejšieho záporu, ktorý sa oplatí pozrieť aj viackrát. 78% (30.03.2013)

osobne mi opat vadil indie pristup v jednoduchosti az amaterskosti vizualnej stranky, co je urcite znudzecnost typicka pre jap. nezavisly film. ale vlastne aj kvoli tejto farebno svetelnej nedokonalosti vyznieva relativne realny romanticky pribeh realnejsie, nez realita. jose, tiger a ryba, aj ked ryba sa do filmu nezmestila, netrha slzy, ale poplakat sa pri nom da. (31.01.2006)

Film režiséra Isshina Inudu z roku 2003, vychádzajúci z predlohy spisovateľky Seiko Tanabe, prináša netradičný romanticko-dramatický príbeh o študentovi Tsuneovi (Satoshi Tsumabuki) a telesne postihnutej Kumiko/Josee (Chizuru Ikewaki). Medzi dvojicou, ktorá na seba spočiatku narazí úplnou náhodou, sa postupne začne vytvárať puto a na prvý pohľad nevšedne pôsobiaci vzťah. Ako v každom inom vzťahu, ani v tomto však nie je zďaleka všetko ružové. Režisér Isshin Inudo v diele stavia na jednoduchosti. Príbeh vo svojej podstate nie je komplikovaný a jeho najväčšou prednosťou je šikovná práca s postavami. Interakcie medzi protagonistami nie sú prehnané, po celý čas pôsobia nanajvýš prirodzene, pričom tvorcom sa do príbehu ako celku darí zakomponovať aj veľmi dobre pasujúci a predovšetkým vtipný humor. Ten v tomto prípade stojí nie na situačnosti, ale predovšetkým na dobre napísaných dialógoch, ktoré so sebou miestami prinášajú aj nečakané momenty. V spojitosti s mixom svojských postáv, ktorým dominuje práve spomenutá dvojica, tak Isshinov film predstavuje z diváckeho pohľadu veľmi príjemný počin. Okrem humoru so sebou však prináša aj dramatickú, čiastočne smutnú stránku, ktorou sa nesnaží zo snímky robiť romantickú komédiu, ale skôr dielo, ktoré aspoň sčasti prináša realistickejší pohľad na príbehové udalosti. Práve tento prístup dodáva celému príbehu väčšiu dávku uveriteľnosti. Joze to Tora to Sakana-tachi predstavuje akúsi filmovú všehochuť. Vo svojom príbehu ukrýva drámu, romantiku aj komédiu. Najdôležitejšie v prípade Inudoovho filmu je však to, že tento mix dokáže v praxi fungovať a zaujať diváka. Jednoduché, ale ľudské, a najmä fungujúce. (14.07.2023)

Jedna z nejpodivnějších romancí, co jsem kdy viděl. Kdysi jsem na ni viděl zajímavý trailer, ze kterého jsem si zapamatoval jen to, že v japonském názvu je znak pro rybu. Pár měsíců nato na to koukám a říkám si, že tenhle světlý, svěží vizuální styl už jsem někde viděl... A vida, je to ona ryba. A ta ochrnutá, výstřední a nezapomenutelná Joze, kterou babka vozí zakrytou v dětském kočáru, aby nedělala ostudu. Z titulek to není poznat, ale Joze mluví typicky chlapskou řečí, čte směsi knih a fetišistických pornočasáku posbírané z popelnic a ačkoli společnost na ni zapomněla, divák jen tak nezapomíná. (21.11.2005)

Pé té záplavě asijských romantických filmů, jež jsem měl možnost v poslední době vidět na mě tento zapůsobil jako balzám na duši. Ač délkou téměř dvě hodiny nenudí ani chvilku. Realistický natočený vztah mladíka s ochrnutou dívkou v moderním Japonsku je nezapomenutelným zážitkem a doufám, že jsem se s takovým filmem nepotkal naposledy. 100% ani o píď míň. (30.01.2006)