Motýlik

„Vypadá to tak… tak beznadějně“ Motýlek měl všechny predispozice stát se filmem, ke kterému se budu rád vracet: silné „vězeňské“ téma, Dustin Hoffman, solidní knižní základ, oscarový režisér… a taková pitomost z toho. Série občas zábavných výjevů, které nedrží při sobě. Zdlouhavé scény, neobratně gradované, jakoby předznamenávaly příchod něčeho velkého, třeba závěrečné katarze, která se nedostavuje. McQueen zde nemá co hrát víc než kde jinde. Na začátku špinavý, nejspíš i zapáchající vrah s obrovským štěstím a touhou být svobodný, na konci špinavý, nejspíš i zapáchající vrah s obrovským štěstím a touhou být svobodný. Nepřál jsem si, aby přežil, nepřál jsem si, aby zemřel, byl mi úplně ukradený. Schaffner se sice snaží o nepřikrášlené vykreslení děsivých podmínek, jenže ty uťaté hlavy, breberky ve vodě a malomocní vesničané dnes již nikoho nevyděsí. Něco málo zachraňuje Goldsmithova hudba a Hoffman, opět úplně jiný než v kterékoliv předchozí roli a opět strhávající většinu pozornosti na sebe. Motýlek je možná nadčasový tématem, ale ne tímhle nedomrlým hollywoodským zpracováním, které nedokáže skutečně tnout do živého. 55% Zajímavé komentáře: kleopatra, genetique, Andreas, Bukiet (24.06.2008)

Väzenské drámy sú mojou slabosťou, len škoda, že kniha je oveeeeeeľa obšírnejšia. Je síce celkom logické, že to museli skresať - a urobili to celkom dobre - ale predsa je to slabší zážitok ako na papireri. Herecké výkony su však vyhrotené na maximum a aj napriek odchylkám, som mal pocit akoby postavy vypadli z knihy... (09.03.2006)

Steve McQueen na svoje útěkářské role z The Great Escape a The Getaway nezanevřel a opět se do pouští do něčeho podobného, kdy opět prchá před zákonem a opět je naprosto výborný, parťáka mu dělá ve své nejlepší roli Dustin Hoffman a celkově nemám filmu co vytknout. Jeden z mála šestihvězdičkových filmů! Franklin J. Schaffner je klasickým příkladem univerzálního režiséra. (12.03.2009)

Franklin J. Schaffner viac ráz počas svojej kariéry zadaptoval bestseller niektorého slávneho spisovateľa a pohyboval sa pritom v rôznych žánrových plochách - napríklad v prípade Pierra Boulleho a jeho Planéty opíc šlo o science-fiction a zároveň alegóriu ľudskej civilizácie, vo filmovej verzii románu Robina Cooka Sfinga o odpočinkový dobrodružný thriller. Z veľkej časti autobiografický Motýlik Henriho Charrièra však už bol priveľkým sústom a potvrdil mi mierne pochybnosti ohľadom Schaffnerovej režijnej metódy. Z dnešného pohľadu konzervatívny prístup fungoval v prípade Planéty opíc, ktorá je okrem niekoľkých momentov prevažne statická, zaberá relatívne krátky časový úsek a stojí mimo hercov na dialógoch a kostýmoch (respektíve maskách). V Schaffnerových odľahčenejších filmoch zasa na seba strhávajú pozornosť rýchlo sa meniace lokality, s tým súvisiace napätie a zmeny nálad. V Motýlikovi sa však ako problematický ukázal aspekt, s ktorým Schaffner až tak často nepracoval, a to je vývoj postavy. McQueenova fyzická premena je len povrchnou zásterkou toho, že sa skutočný charakter Motýlika nijak výrazne nemení a vnútornú prázdnotu zapĺňa len hercova charizma. Desivosť výjavov krutosti dementuje častý humor a vyvoláva tak rozpačité pocity. Záver, ktorý sa snaží dojímať nás nad dvoma starnúcimi mužmi je už len naťahovaný a rozhodne som z neho nemal pocit, že by som si týmto nikdy nechcel prejsť. A to by som zrejme mal mať. Stranou formy by som nemal väčšie negatíva až na už spomínanú konzervatívnosť, prejavujúcu sa i tu - jedinou relatívne zaujímavou je scéna nočného úteku, ktorá sa aspoň trochu snaží pracovať s viacerými plánmi (a ide jej to na výbornú, preto zamrzí, že je jediná). Nízkemu hodnoteniu definitívne napomohol i záverečný predtitulkový komentár. 55% (12.05.2015)

V súčastnosti, a to ste si museli určite všimnúť, že hollywoodski filmári si nerobia ťažkú hlavu s extrémne rýchlou výrobou filmov, kde nedbajú ani tak na kvalitu, ako skôr na kvantitu, ale aj teraz sa nájdu dobre nakrútené snímky, len bohužiaľ sú obalené digitálnym hávom, ktorý nad nimi čoraz intenzívnejšie preberá kontrolu, keď sa tým pádom utápajú sami v sebe, ako keď sa alkoholik utápa v alkohole, tak takýto nejaký význam visí nad dnešnou kinematografiou, a vtedy sú herci iba obyčajnou dekoráciou... Táto nemilá výčitka, kritika, ale 100% neplatí pre 45 ročného M.O.T.Ý.Ľ.A, na ktorého sa je teda radosť pozerať, a to vo všetkých ohľadoch. Skúsený režisér, ktorý sa zaskvel takými filmami, ako sú pôvodná Planéta Opíc, či vojnový PATTON, čiže Franklin J. Schaffner mal to šťastie, že bol obklopený nielen perfektnou, ústrednou dvojicou McQueen/Hoffman, ktorí sú jednoducho úžasní, najmä Steve stelesňuje VÄZŇA Henriho Charrièreho nadmieru vierohodne, strhujúco až sugestívne, že sa tým pádom trošku stráca iný odsúdenec, intelektuálny Louis Dega, s tvárou chameleónskeho Dustina. Už sledovanie úvodných, mohutných záberov, za doprovodu deportácie trestancov, ktorí mieria na veľkú loď, ktorá ich odvlečie do CHLÁDKU na Diabolské ostrovy do Južnej Ameriky, je sama o sebe - geniálna, majstrovská, vskutku pamätná _ , ale aj štábom : Fredova kamera, Bobov strih a Jerryho hudba i Franklinova réžia pridávajú tejto sekvencii veľký ROZMER, autenticitu a reálnosť, ktorá tu bude mať častý výskyt, a vôbec moja najobľúbenejšia je viete, aká scéna ? Celá, celučičká pasáž s Málomocným chlapíkom v džungli... Také zimomriavky som nemal ani nepamätám kedy naposledy ? _ Nakrútila sa nespochybniteľná dobrodružná klasika, ktorú blížiaci sa REMAKE asi pekne znesvätí ? Myslím si, že áno ?! PS: TRUMBO sa predviedol pri písaní vo svojej čírej kráse ! (02.06.2018)