Sekai no čúšin de, ai wo sakebu

Druhym najziskovejsim japonskym filmom minuleho roka bola tato patetciky uplakana romanticka drama. Napodiv, napriek mnohym uplakanym klise je to film sviezi a zaujimavy, od zaciatku po koniec, co dosahuje nenapadnym vsunutim detektivno mysteriozneho patrania - po com vlastne? - to je to patranie. Ziadna vrazda, ziaden velky dejovy zvrat sa vsak nekona, kazdemu je to dopredu jasne, no aj tak preco nepatrat, nehladat, nenechat sa napinat osudovou a nenaplnenou laskou. (07.07.2005)

Rovnaký prípad ako Moment to Remember, kde som bol schopný tolerovať to, čo by som v euro-americkej zóne nedokázal prekusnúť. Skrátka je to nakrútené inak, s iným typom postáv ako sme zvyknutí, ale film vyzdvihuje v mojich očiach najmä komplikovanejší spôsob rozprávania a inovatívne prvky začlenené do naratívu, ako kazety a tajfún. Na konci som síce necítil takú katarziu ako pri vyššie spomínanom filme, ale nechýbalo veľa. Dlhšia stopáž nie je vôbec prekážkou a to aj napriek tomu, že nie som ideálnou cieľovou skupinou. Opäť pomôže, keď si vopred o diele nič neprečítate, so zásadným zvratom si totiž tvorcovia dávajú načas. (20.02.2021)

Tichý, pokorný, křehký, prostý, smutný, tragický, ale přesto - a tím pádem - neobyčejně krásný, silný, dojímavý, plný něhy a slovy nevyjadřitelných emocí. Vzpomínky plné barev a slunce, přítomnost rozpitá v dešti a šeru... Ano, i já jsem několikrát nedokázal udržet slzy. Kdo alespoň jednou v životě opravdu miloval, ten pochopí... Film s duší, film z lásky. 100% bez uzardění. (10.08.2009)

Neobvykle smutný príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka a následnej schopnosti žiť ďalej bez výčitiek voči tomu druhému. Prelínajú sa tu dve roviny ostro kontrastujúce, kde jedna je naplnená nežnou láskou dvoch mladých nepoznačených ľudí nemajúcich čo stratiť a omnoho menej farbistého a naivného sveta ranených duší, ktoré vyfarbil do siva sám život so svojími úskaliami. Je to taká variácia na Christmas in august, My live without me a Il mare v smutnom kabáte, kombinujúc všetko čo na nich bolo dobré . Len musím zase raz smutne skonštatovať, že sa nejedná o nič preborné len o využitie osvedčených princípov, len ma mrzí, že túto vetu som na konci môjho komentára musel už po ntý krát vysloviť pri Ázijskej produkcii. 4,5* (28.01.2007)

Mno, je to takové romantické, smutné a moc mě to nevzalo. Co se dá dělat, asi mám málo EQ (viz komentář Altamira). Už v prvních minutách jsem pochopil, že asi nebudu tím modelovým divákem, pro kterého je tenhle více než dvouhodinový doják určen - nebo opravdu bylo vyprsknutí smíchy ta správná reakce na scénu, kde srazí auto dívku? Filmu nejvíce ubližuje jeho délka, naopak doceňuju, že se několikrát takzvaně "kruh uzavře" a že Takao Osawa není žádný typ modela, kterého bych v podobné roli očekával. (15.02.2008)