amebix

Prvé pozretie som sa ledva držal, druhé som ako tak mal pod kontrolou, a na tretí krát som sa dopohody rehotal na kamarátovi ktorý pozeral vedľa mňa so mnou. Ale skutočne silný film. A to že je to sladké alebo gýčové, to pri kórejských filmoch zatiaľ neberiem v úvahu. To sa im patrí vždy odpustiť, lebo to proste vedia!

Aj keď sám A. Tarkovskij má k poetičnosti vyhradený názor a k symbolike sa stavia ako k okatému prvoplánovému prejavu a je mu je bližšia cesta k pravde než k misanscéne ktorá vypovie všetko sama za seba, neubránim sa tvrdiť, že práve v jeho tvorbe niekedy výnimka potvrdzuje pravidlo a dokonáva sa hľadaním pravdy v jeho vlastnom vnútri vo vzťahu k jeho okoliu a tak nám v tomto diele pozliepal krásne čisté zrkadlo symbolov z čriepok svojho života a filmovej tvorby. A čo sa týka pohyblivej fotografii, tak tá mu ide na výbornu. Jeho fotografie z fotoaparátu už podla mńa take výnimočné nie sú.