Harry Potter a Fénixov rád

Už pri štvrtom pokračovaní bolo cítiť, že režisér pojal spracovanie príbehu o Harry Potterovi netradičným svojským spôsobom, čím sa dosť líšilo od predchádzajúcich dielov. David Yates sa rozhodol ísť v šľapajach Mikea Newella a týmto rozhodnutím stráca snímka poslednú štipku kúzla, ktorým bezprostredne disponovali prvé tri diely. Síce boli pojaté tak trochu "detsky" a určené viac pre menšiu vekovú kategóriu, rozhodne nepostrádali autenticitu a čarovnosť príbehu, ktorá vyžarovala z predchádzajúcich dielov rovnako ako z pútavých knižiek J. K. Rowlingovej. Hoci z piateho Pottera sála perfektne udržované napätie a depresívna atmosféra, ústrední herci, ktorí dopomáhali predchádzajúcim dielom k plnohodnotnému zážitku, sa tentoraz v snímke paradoxne strácajú. Výhodou piateho Pottera je dôveryhodnejšie a temnejšie spracovanie (nad týmto tvrdením by sa dalo taktiež polemizovať, pretože tretí diel určite neprekoná), no rozhodne nemá tendencie k tomu, aby chabou réžiou nahradil Cuarónovho Väzňa z Azkabanu. 4* za unikátnu poslednú polhodinku a Dolores Umbridgeovú. :-) (23.12.2007)

„Nejde o to, čo máte spoločné, ale o to, v čom ste odlišní.“ Ako fanúšik filmových potteroviek sa na každú ďalšiu teším, pretože neznamená len viac trikov a temnej atmosféry, ale predovšetkým toho, čo potterovkám mnohí vyčítajú: seriálovosť. Ak si niekto pozrie Kameň mudrcov a potom až Fénixov rád, ťažko môže čakať, že pochopí vzťahy, zvraty atď. Ale to je údel mnohých pokračovaní a vulgárne poviem, že piaty diel bez znalosti tretieho si pozrie len blbec. Ja sa v Harryho filmovom svete orientujem a jeho seriálovosť mi naopak absolútne vyhovuje. Fénixov rád nie je dokonalý. Je zbytočne dlhý. Miestami je až úsmevné, ako sa scenárista snažil do deja aspoň do dvoch scénok zakomponovať cameo postavy z predchádzajúcich filmov, hoci sa sem nehodila. Na strane druhej, aj to je vec, ktorá mi skôr vyhovuje, než aby ma znechucovala. Vidieť v jednej izbe pokope autority ako Brendan Gleeson, Gary Oldman a David Thewlis, bol pre mňa pohľad na nezaplatenie. Slabý je tentokrát nový prírastok do učiteľského zboru, ktorý sa na Branagha, Thewlisa a Gleesona z minulých ročníkov nechytá. Ale aj tak super potterovka. Gleeson je skvelý aj tu, ale faktom je, že Moodyho hrá de facto prvý raz v podstate až tu (bez spoilerov sa o tom nedá baviť). (20.01.2008)

Nejlépe natočený Potter od Cuaronova Vězně z Azkabanu. Minimum hluchých míst, děj postavený tak, že se záhy chytne i naprostý HP analfabet, návrat Gary Oldmana a stále se lepšící Radcliffe, který chvílemi vykazuje i cosi jako charisma. David Yates má perfektní cit pro atmosféru a tempo vyprávění, ani mě nemrzí, že se vytratil humor. Jediné, co téhle sérii mohu zazlívat je, že každý díl je de facto o tom samém a konec v nedohlednu. Pokud se ovšem kouzelná kaše bude nastavovat s takovou grácií, nemám nic proti tomu si jí ještě 3x dát. Což nic nemění na tom, že lehce pokrčený nos nad nekonečným množstvím zrecyklovaných surovin (v originále lepší kvality) zůstává. Potter dobře čte filmové trendy, ale sám nic nového nepřináší. [75%] (12.07.2009)

Nutno připomenout, že ze všech minulých i nastávajících adaptací je Fénixův řád JEDNOZNAČNĚ tou nejobtížnější, jak svou délkou, tak množstvím příběhových linií. Yates byl chtě nechtě nucen osekat příběh na samotnou dřeň a detailní, komorní scény si mohl dopřát jen v nepatrném množství. Za to, že to zvládl slušně mu patří uznání, přestože mě pojetí mnoha z nich ne třeba uplně potěšilo (Brumbálův odchod z Bradavic, Snapovi vzpomínky na mládí atd.) Pro mě osobně se filmový Potter stává čím dál tím víc otázkou personálního obsazení a hereckých výkonů. Ústřední trojice v čele s Radcliffem je čím dál lepší, u zbytku je to pro mě složitější - na jedné straně stojí typově přesní a vynikající Rickman/Snape a Oldman/Black, na druhé straně mě čím dál víc mrzí, že se dokonalý Richard Harris nedožil o pár let víc. Gambon se sice snaží, ale k mé představě Brumbála mu chybí hromský kus charizmatu, nadhledu a neochvějného klidu. Do budoucna důležitá herečka Ginny mi bohužel připadá - herecky - dost těžkopádně, což na druhou stranu vyvažuje vynikající Lenka Střelenka. Mno, závěrečný verdikt - mohlo to dopadnout líp, ale taky zatraceně hůř. Zábava vás nemine a pokud jste potterofil, nemáte co řešit (což vám nemusím říkat, eh?) 70% (08.08.2007)

Po Newellovskej rutinérskej a efektami nabitej štvorke mení Yatesov piaty diel notu na rádoby psychologickú konverzačnú drámu s prvkami kritiky diktátorského vzdelávacieho systému. Fenomén HP ide ťažko mimo mňa, napriek tomu si každý rok nájdem čas na to, aby som si pozrel na čom tá dnešná mládež fičí. Ale k filmu-Yates rozhodne natočil lepší film než bola vyprázdnená Ohnivá čaša, nanešťastie opäť plávame na vlnách lásky, dobra a spravodlivosti, ktorá vždy vyhrá. Istá snaha o vnútornú prepracovanosť charakteru hlavného hrdinu tu je, bohužiaľ momentov v ktorých si uvedomuje že svet ani ľudia nie sú dokonalí (terorizovanie mladého Snapea) je ako šafranu. Yates utlmil dve najvýraznejšie vedľajšie postavy Hermionu a Rona na úkor ostatných spolužiakov, ktorí za tento priestor vďačne prekrývajú známejších hrdinov. To platí najmä o predstaviteľke Luny Lovegood, Evanne Lynch, ktorej výstupy sú potešením pre oko i ucho diváka. Ide totiž o jednu z mála originálne a zaujímavo napísaných postáv v tomto filme. Omnoho viac diváckeho záujmu vzbudia postavy na strane Temného pána (ktorý stále vyzerá ako nedovyvinuté niečo a je skôr na smiech), a to Lucius Malfoy a sesternica Bellatrix Lestrange. Jason Isaacs tu konečne nepôsobil ako idiot (na rozdiel od Newellovho počinu) a akonáhle sa na plátne zjaví pani Burtonová (pardon, Helena Bonham-Carter) budete mať pocit, že Voldemort je len nastrčená bábka. Helena je skrátka skvelá a i za tie dve minúty čo je na plátne zatieňuje všetky ostatné postavy. Problém s piatym Harrym je ten, že sa snaží o ničo čím nikdy nemôže byť. Rozprávka o boji dobra so zlom pre mňa nikdy nebude plnohodnotnou drámou, pri ktorej by som si hrýzol nechty ako to celé dopadne. Neakčné prvé tri štvrtiny filmu nám naservírujú len pár zaujímavých scén ( opäť sa vraciam k Lune Lovegood, či scénam so Snapeom), zbytok je len balast priemerných dialógov. Čo ale stojí za to je záverečná štvrtina v Oddelení záhad. Tu Yates rozpútal výborné magické akčné peklo, na ktoré môže byť hrdý. Čo mi však na Harrym nekonečne lezie na nervy je to, že vždy keď má veľký problém (tj. vždy v závere každého dielu), spomenie si na svojich rodičov a priateľov a nie je toho, kto by nad ním vyhral. Sorry, ale z tejto „originálnej“ ilúzie som vyrástol asi v šiestich rokoch. 8/10 (06.08.2007)