Rojko

krásný příběh o naději zraněného koně, kterýmu nikdo nevěřil, že pozraněni se může vrátit do závodů, tyto filmy mám moc ráda, kde jsou emoce, naděje, láska ke zvířeti, láska ke všem ostatním, je to rodinný film, který osloví dost lidí, není to film, na který by se mělo rychle zapomenout, vtiskne se určitě do srdce, podívat se do duše koně, nalezení úcty ke všem kolem kolem, vřele doporučuji (27.09.2010)

Komu by sa nepáčil film o koňoch? A kto by už odolal dievčatku a jej koníkovy? Snílek, podobne ako Phar Lap, stavia na kráse a majestátnosti koňí, športe kráľov a skutočnými udalostami (i keď neviem do akej miery). Snílek tu však zapája sentimentálnosť v podobe vynikajúco harajúcej Dakoty Fanning, či dojímavý scenár akým je citový návrat otca ku svojej dcére bez ohľadu na finančnú situáciu. Krásne prostredie, vnímavý príbeh a srdcervúca hudba robia z filmu príjemnú záležitosť pre celú rodinu, kde si každý člen príde na svoje. Dokonca pár vydarených fórov vás donúti vytasiť aj zuby. Heroický záver tak, ako to máme všetci radi dosiahne to, že film si veľmi radi pustíte znovu. (17.11.2010)

Naprosto naivní dívčí drama. Už jen začátek filmu a slova Kurta Russella typu "jsou to lidi a mají jména!".. což byla reakce na Větu Davida Morse "Odvezte si ty Mexičany". Nejsou to pochopitelně přesné citace, ale někdy jsem jako divák až styděla jak strašně moc sladké, růžové a cukrové to je. Brrr.. potřebuji si dát něco pořádného. (12.05.2014)

Celkom slusny snimok, aj ked chvilkami bol aj nudny. Od Dakoty Fanning som cakal pri zraneni kona trosku väcsi herecky koncert, ako som bol na nu zvyknuty vo filmoch MUZ V OHNI alebo vo VOJNE SVETOV, ale potom to uz zvladla celkom fajn. Film, ktory by sa dal prijemne zhliadnut v nedelu popoludni.......21.03.2008 (18.03.2008)

Krásny film o koňoch. A keďže kone milujem mohol by byť aj oničom a napriek tomu by som dal vysoké hodnotenie. Ale opak je pravdou. Film si moje hodnotenie plne zaslúži. Príbeh o hľadaní a nájdení svojho miesta pod slnkom, o záchrane ľudskej a zvieracej duše sú predsa na zjedenie. Kvalitu filmu potvrdzujú aj Áčkoví herci, ktorí by do blbého projektu predsa nešli. Mne osobne film lahodí v tom, že som sa na jeho konci usmieval. A to sa nestáva často. Dokonca som postojačky fandil pri finálovom závode (aj keď som samozrejme vedel kto vyhrá). A čo mi najviac utkvelo v pamäti? Scénka s kŕmením koňa nanukmi. (28.04.2015)