Réžia:
George CukorKamera:
Joseph RuttenbergHudba:
Bronislau KaperHrajú:
Charles Boyer, Ingrid Bergman, Joseph Cotten, Dame May Whitty, Angela Lansbury, Emil Rameau, Edmund Breon, Halliwell Hobbes, Tom Stevenson, Alec Craig (viac)Obsahy(3)
Světla blikají a pohasínají. Ze zamčené půdy se ozývají kročeje. Tajemné události, které vidí a slyší jen zranitelná mladá Paula, ji vedou k obavám, že přichází o rozum – což je přesně to, v co její podlý manžel Gregory doufá. Plynové lampy v režii George Cukora jsou mistrovskou lekcí napětí. Ingrid Bergmanová získala za roli Pauly, pochybující o své příčetnosti a lpící na jejích posledních zbytcích, svou první Cenu Akademie. Její partner, rovněž na Oscara nominovaný Charles Boyer, obratně hraje proti svému obvyklému typu, uhlazeného zloducha Gregoryho. Příběh z viktoriánské éry, zasazený do dekorací, jež získaly Cenu Akademie za nejlepší výpravu, dále oživují Joseph Cotten, Dame May Whitty a tehdy osmnáctiletá Angela Lansbury ve svém filmovém debutu (rovněž oceněném Oscarovou nominací). (Magic Box)
(viac)Videá (1)
Recenzie (149)
Už dlouho jsem nepociťoval takovou nenávist k nějakému filmovému padouchovi, jako tentokrát k Charlesi Boyerovi. Jeho psychické terorizování božské Ingrid Bergmanové (za tuhle roli dostala Oscara) je skutečně hodně působivé. I mladičká Angela "Jessica Fletcherová" Lansburyová je moc dobrá. Zkrátka z výtečně obsazených Lamp je trošku poznat, že jde o adaptaci divadelní hry, ale naštěstí to příliš nevadí. ()
Ćo sa týka atmosféry, jeden z najlepších filmov, čo som kedy videl. Pomerne jednoduchý a predvídateľný príbeh je v tomto prípade skôr výhodou, aby si divák túto úžasnú ponurú atmosféru vychutnal. Akýkoľvek iný prekvapujúci záver alebo scenaristické klučky by mu iba ublížili. A nič iné ako happy end sa nedá akceptovať, pokiaľ fandíte krásnej Ingrid Bergman. Dnes by sme takýto triler nazvali typicky hitchcockovský, ak by sme nevedeli, že ho natočil George Cukor. Videl som v desiatich rokoch a repete som si dal o 20 rokov neskôr. Na tretí krát som obdivoval precíznu kameru, tento film by mohol byť príkladom, ako postupovať pri oživovaní divadelných hier do filmovej podoby. ()
Tohle je snímek, který má neskutečně dobrou atmosféru, která graduje od něčeho, co bylo velmi pozvolné, lehké, se skoro až komediálním nádechem k něčemu, co bylo skutečně pořádné drama, kdy ani nevíte vy sami, co je vlastně pravda. Výborně herecky zvládnuté, a to primárně na mužských partech, ale Ingrid nezklame asi nikdy. ()
Temný, drásavý, pútavý a neskutočne podmanivý thriler plný pochmúrnosti. Priznávam, detsky krásna Ingrid ma odrovnala svojou naivitou, Charles zahral svoju úlohu nekompromisného trýzniteľa lepšie než som očakávala. Všetko v tejto snímke je načasované presne ako švajčiarske hodinky, atmosféra, anglická viktoriánska odozva na diváka, scenár a herci a vôbec ten najhrôzostrašnejší dom pod slnkom akoby vystrihnutý z detských rozprávkových knižiek. Jeden z najlepších ,,starých thrilerov", aký som mohla uvidieť. ()
Príbeh spolu s občasným jednaním postáv sú síce hodne naivné, ale atmosféra je tu vynikajúca. Krásna ukážka toho, ako láska dokáže človeka oblbnúť a zaslepiť. V tomto prípade ide o mladú Paulu, ktorá sa krátko po svadbe postupne prepadá do stavu, kedy už nevie čo je pravda a čo klam, myslí si, že zošalela... Nuž, nie je ľahšej koristi od zaľúbenej ženy. 80/100 ()
Galéria (35)
Zaujímavosti (25)
- Po dokončení filmu sa štúdio MGM pokúsilo o zničenie všetkých propagačných plagátov predošlej verzie filmu z roku 1940. Táto snaha bola nakoniec neúspešná, avšak pôvodná verzia filmu bola vídaná len zriedkavo. (TheRoller)
- Scéna, v ktorej si Angela Lansbury zapáli cigaretu napriek tomu, že Ingrid Bergman nesúhlasí, musela byť natočená až na konci. Angela mala totiž len sedemnásť a scéna sa preto musela odložiť až na jej osemnáste narodeniny. Keď Lansbury prišla v deň svojich narodenín na pľac, Bergman a štáb pre ňu zorganizovali párty a cigaretová scéna bola natočená hneď po tom, čo oslávili jej narodeniny. (Arsenal83)
- Ingrid Bergman považovala počiatočnú ľúbostnú scénu s Charlesom Boyerom, s ktorým sa videla prvýkrát v živote, za tak nepríjemnú, že odmietla urobiť niečo podobné po zvyšok svojej kariéry. Keď však podobná situácia nastala s Anthonym Perkinsom vo filme Máte ráda Brahmse? (1961), požiadala Perkinsa, aby ju pobozkal súkromne v jej šatni, aby sa pripravila na scénu a pri bozkoch sa nehanbila a neznervózňovala. (Arsenal83)
Reklama