Divoké kočky

Film je narvanej tunou klišé, má lehce přitroublý a předvídatelný děj, který dost často tak trochu podivně přeskakuje a herecký výkony nic moc, ale co s tim, když je jinak film dokonale svižnej a dokáže pobavit a i po celou dobu zabavit? já se prostě bavil a jedna věc se tomuhle filmu upřít nedá - 95% ze stopáže je pořád na co koukat, hlavně Piper Perabo je neokoukatelná (29.08.2006)

Nedat 3* za to jak se ty krásné slečny vrtěj? :)) Jestli se díváte na tento snímek s očekáváním nového Schindlerova seznamu je mi to vás líto. Ostatní co se chtěj jen kouknout na romantickou záležitost s barem plným slečen, které se umí rozjet, lze doporučit. Je někdy sranda všimnout si kolika vážným uživatelům vadí někdy jednoduchý film a tak ho radějí strhají na 1* či odpad. Každý den se nenatočí Matrix nebo Kmotr tak se probuďte :) (29.08.2006)

Celá polovica filmu je neautentické tancovanie barmaniek na bare, ktoré po pár minútach začína byť nudné. No a na tej druhej polovici - hlavnej dejovej línie - je škoda drať klávesnicu.................. Jedine J. Goodman to ako tak zachránil a tú jednu hviezdičku dostane on za ten tanček na konci.............. (11.10.2009)

Asi je to blbosť, film som videl niekedy pred desiatimi rokmi v televízii a keďže som sa pri ňom zapodieval asi aj niečím iným, tak som ho neprepol. Jediným jeho skutočným kladom sú pekné herečky. Všetko ostatné je prevarená omáčka, ktorá je ale dochutená nejakým tým klamlivým korením, ktoré občas zakrýva tú všadeprítomnú pachuť klišé. Bello a Moynahan to ale náramne sluší. (30.08.2012)

"Prečo sa to volá Coyote Ugly?“ – "Na zdravie bolo obsadené.“ DIVOKÉ KOČKY sa našťastie ani nesnažia tváriť, že sú niečím iným, než len oddychovou zábavou pre tínedžerky. Pánov potom dozaista potešia krásky typu Maria Bello, ktorej sa (druhý a posledný, kto podáva niečo ako herecký výkon, je otcovský John Goodman, ktorého žeriem vždy, všade, za všetkých okolností a v úplne všetkom a jeho tanec je neskutočný) dokonca podarilo vykresať zaujímavú postavičku majiteľky podniku, ktorá nikdy nie je kamarátka. Podstatnú časť snímky tvoria smiešne dialógy, pričom mentorský dohľad mocného producenta Jerryho Bruckheimera je (okrem americkej vlajky a roličky jeho dvorného režiséra Michaela Baya v úlohe fotografa) poznať predovšetkým na plastelínových postavách, bombasticky ladených tanečných pasážach a rozprávkovom finále. (27.11.2004)