Aienji

Keby som to mal za pár a strihám meter a niekto mi číta o miestach, kde som chcel ísť sa podívať a skrz smrteľnú nemoc nemôžem, tak sa normálne z tej komy preberiem a vypnem si sám mašinku na dýchanie. I napriek tomu, že som predpokladal ( oh, aký som neuveriteľne namakaný ) dlhý a mokrý koniec, obdivujem makačov z Korei a hnedˇ zajtra, po rannej, valím na prechádzku pred ZSku . (27.01.2011)

Jedna z najkrajších kórejských melodrám. Páči sa mi, že smrteľná choroba hlavnej hrdinky je odhalená divákovi hneď na začiatku, takže sa s týmto motívom hnusne nekalkuluje a divák nezažije pocit, že ho chcú znásilniť citovým vydieraním. Jak hlavná postava, tak jej matka s ktorou žije už s chorobou zápasia roky, takže sa ňou snažia nezaoberať a radšej si užívajú život naplno pokiaľ je čas. Tento prístup pôsobí veľmi príjemne a povzbudivo aj na diváka. No a po čase sa objaví vyvolený, takže sa môže pomaly rozbehnúť aj romanca medzi ním a chorou dcérou. Od ich prvej spoločnej scény to medzi nimi dokonale iskrí. On je taký bezstarostný človek a ona je neskutočne roztomilá. Vďaka tomu, že chorobu divákovi odhalia hneď, pôsobí celá romanca oveľa intenzívnejšie aj keď postavy prežívajú len také obyčajné až všedné chvíle. Našťastie sa film vyvaruje primitívneho ukričaného humoru. Namiesto toho film tak príjemne plynie až do očakávaného smutného finále, ktoré ale našťastie nie je žiadna depka. A dočkáme sa aj nejakého drobného prekvapenia. Okrem dokonale obsadeného ústredného páru si zmienku zaslúži skvele zahraná postava matky ktorej vzťah s chorou dcérou je nezvyčajný ale zároveň strašne pekný. Okrem týchto troch postáv tu už ďalšie veľký priestor nemajú. Výsledkom je ten typ filmu u ktorého som si celý čas prial, aby trval aspoň dvakrát dlhšie a mal som chuť si ho hneď pustiť znova. 10/10. (03.07.2019)

Podle zdejších hodnocení mám pocit, že jsem viděl trochu jiný film. Nevyléčitelně nemocná dívka žije sama se svou matkou a jednoho dne se do ní zamiluje jistý chlapec.... no, i když všichni tušíme jak to skončí, je tu jedna malá závěrečná klička a citový potenciál v sobě příběh také má. Ten je ale u mě zabit dokonale nudnou režií, která se za zvuku pohodových odrhovaček loudá k jistému konci a neobtěžuje se zavadit o nějaký zajímavější nápad, atmosféru nebo barevnější rozvedení nějakého vedlejšího motivu. Herci tomu moc nepomáhají a příliš se spoléhá na to, že téma film unese samo. A i když Korejci velmi dobře vědí, jak a kdy uhodit na tu správnou emocionální strunu, na mě to tentokrát moc nezabralo. (14.02.2006)

Ak by som raz stál pred voľbou vybrať pre budúce generácie filmy, ktoré by najlepšie charakterizovali žáner romance, výber by pozostával takmer výlučne iba z juhokórejských snímok. Ich emociálny dopad na mňa sa veľakrát slovami ani nedá opísať - podobne ako nedokážete nikdy vystihnúť skutočnú lásku - áno, tú PRAVÚ - JEDINÚ, ktorú môžete iba zažiť a hlavne CÍTIŤ. Keď sa vám chce smiať a plakať zároveň, keď každým okamihom svojho bytia a každou bunkou v tele kričíte do sveta aké nádherné je ŽIŤ, MILOVAŤ a BYŤ MILOVANÝ. Keď pohľadom rozdávate lásku všetkým a všetkému naokolo, keď... . Vždy keď vidím ďaľší juhokórejský romantický film, ktorý ma emociálne vytiahne do neba, myslím si, že už nič krajšie (alebo prinajmenšom rovnaké) sa nedá natočiť. A pokaždé sa tak nádherne zmýlim. ...ing je toho ďalším dôkazom. Už od úvodnej sekvencie na prechode pre chodcov som dostal jedným milým pohľadom a jemnou hudbou jasný signál, že je tu ďalší filmík, ktorý si získa moje srdce. A krásne obrazy (postupne zaplavované objímajúcim a jemným humorom, ale i smútkom) sa rinuli ďalej. Netreba žiadne efekty - iba skutočné a na city nekonečne obsiahle srdce, ktoré dokáže viesť svoje ruky a pracovný tím naokolo k zobrazeniu nezobraziteľného. Vďaka takémuto prístupu aj zdanlivo "obyčajná" scéna navliekania baletných cvičiek dokázala moje telo roztriasť do neopísateľne emočne nabitých vibrácií, kedy som od dojatia musel stopnúť film a scénu si dopozerať až potom, keď sa trocha upokojím... . A keď sa upokojím ešte viac, tak si rozhodne tento film pustím znova a znova a... . (07.06.2005)

Všechna přesvědčení, předsudky nebo přednosti, které u mě byly spojené s hranou asijskou kinematografií, dostaly před pár lety pořádnou trhlinu. V momentě, kdy před mýma očima skončilo Aienji, emoční dopad získal netušenou sílu, slzy nechtěly přestat téct a několik hodin jsem nemluvil. Některé romantiky zůstanou v duši navždy. A i když třeba tahle není bez chyby, tak právě díky nim a díky několika srdečně dokonalým scénám zůstane nesmrtelná. (21.06.2006)