Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Keď sa Jaroslav Siakeľ roku 1921 rozhodol urobiť historický krok v slovenskom filmovom umení, mal dve kamery, tretinu scenára, hlavného predstaviteľa bez profesionálnych filmových skúseností a herečku, ktorá predtým nikdy nevidela film. Plány na nakrútenie začali v Chicagu, kam sa Siakeľ vysťahoval pred I. svetovou vojnou. Tesne po vojne ho poverila skupina Slovákov žijúcich v USA, aby s bratom Danielom urobili film, ktorý by zobrazil hrdinské epizódy z Jánošíkovho života.
Pre nakrúcanie si vybrali exteriéry v okolí Blatnice vo Veľkej Fatre. Kaštiele i domy so slamennými strechami, kone a koče, roľníci i bývalí aristokrati všetko vyzeralo ako pred storočiami. Hlavného predstaviteľa vybrali na základe fyzických dispozícií. Bohužiaľ, vôbec nevedel hrať. Preto Siakeľ sám vybral nového herca, ktorým bol už vtedy známy divadelný herec Theodor Pištěk. Mária Fábryová, predstaviteľka Aničky, nielenže nemala skúsenosti s filmovaním, kamera jej dokonca naháňala strach. Odvtedy už nehrala v žiadnom filme.
Spočiatku film patril medzi najpremietanejšie diela svojej doby, ale záujem sa postupne stratil. Ostal majetkom producenta Jána Závodného amerického Slováka, rodáka z Brezovej pod Bradlom. Pre americké publikum bol film nepoužiteľný, lebo mal slovenské titulky a na anglické peniaze neostali. Napokon ho Závodný uložil do garáže, kde čakal na svoje znovuobjavenie celé desaťročia. Keď Ján Závodný dostal list od Slovenského filmového ústavu, osobne ho ako 80 ročný priniesol na Slovensko. na filme spoluúčinkovali obyvatelia Blatnice a Šútova. Autorom scenára a režisérom filmovej rekonštrukcie bol v roku 1975 Ivan Rumanovský. Televízne vysielacie práva vlastní STV. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (35)

ScarPoul 

všetky recenzie používateľa

Jánošík ako Slovenský národný hrdina je podľa môjho názoru téma, ktorá je pre Slovákov nevyčerpateľná a ktorá sa bude dokým bude Slovensko Slovenskom na filmovom poli využívať v snahe dosiahnúť čo možno najreálnejší a najepickejší obraz tejto legendy. Prvý celovečerný slovenský film sa zaoberá práve týmto hrdinom. Jánošík sa vracia domov, vidí neprávosť páchanú na svojej rodine a svojich priateľoch, takže sa vzdá cesty celibátu a vydá sa na cestu zbojníka. Ľudia ho majú radí, lebo im pomáha. Vysokopostavený páni sú naštvaný, lebo ich okráda. Nakoniec ho chytia a on odvisne za rebro. Siakeľovi nemožno uprieť prvenstvo a ani spôsob ako sa z látkou popasoval. Aj keď film v súčastnosti pôsobí zastaralo a pre súčasného diváka sa tam nenachádza ani jedna pamätná alebo veľká scéna hodná zapamätania, je to film, ktorý má svoje tempo a aj svoju atmosféru - ku ktorej mu dopomáha prostredie stredného slovenska s malebnými dedinkami. Ku koncu film naberie na tempe a odflákne celý záver, vďaka čomu sa nemôže zjaviť katarzia ani napätie, čo považujem za najväčšiu chybu tohto filmu. Inak je to jednoducho nemý film z 1921. ()

liborek_ 

všetky recenzie používateľa

Jako první slovenský celovečerní film není Jánošík vůbec špatný. Děj je docela dobře postavený a zajímavý je zejména zvolený způsob retrospektivního vyprávění. Afektované herectví bych přešel s nadhledem, zvášť, když si uvědomíme, že někteří z herců stáli před kamerou poprvé (a naposled) v životě... Byly sice vytvořeny dvě verze filmu, ale pochybuju, že to mělo nějaký zvlášť silný účiněk na americké diváky. Když odhlédnu od slovenských titulků, kterým amíci nemohli rozumět (na anglické už nezbyly peníze), tak stejně to muselo vypadat i s ryze regionálním příběhem, který na západní obecenstvo musel působit docela naivně. Ale film je to, myslím, více než slušný a zajímavý začátek slovenské kinematografie. A hodně zajímavý byl taky pohled na mladého Theodora Pištěka...:-) ()

Reklama

Marthos 

všetky recenzie používateľa

Slovenský lidový hrdina z přelomu 17. a 18. století - zbojník Jánošík - se s odstupem let stal ve vyprávění slovenského lidu legendou, ochráncem utlačovaných, který bohatým bral a chudým dával. Jeho životní osudy přešly v letech před první světovou válkou i do české literatury, především Mahenova divadelní hra stávala řadu let mezi kmenovým repertoárem profesionálních i ochotnických scén. Jánošíkovská legenda se pak přímo nabízela k filmovému zpracování, které mělo velkou výhodu v jedinečném zachycení krásy slovenské přírody. Z podnětu amerických Slováků, kteří zajistili potřebné finanční prostředky, natočila nově ustanovená společnost Tatra-Film-Company Jánošíkovy osudy v roce 1921. Na tvorbě a vzniku celého projektu mají zásadní podíl čtyři slovenští tvůrci, žijící trvale v americké emigraci. Vedle autora původního scénáře Jána Žáka-Marušiaka to byli zejména režisér Jaroslav Siakel' (který završil svůj předlouhý život v úctyhodných sto jedna letech), jeho bratr Daniel a producent John (Ján) Závodný. Do hlavní role byl obsazen nestor českého filmu, tehdy šestadvacetiletý Theodor Pištěk, který získal výjimečnou příležitost ztvárnit herecky náročnou postavu. Film byl natáčen současně dvěma kamerami podle dvou odlišných scénářů, z nichž jeden byl určený pro americké krajany a druhý pro domácí publikum. Neobvyklá a originální je pak samotná struktura vyprávění skrze retrospektivní vzpomínky starého bačy. Zfilmovaný Jánošík přirozeně slavil velký ohlas jak v Československu, tak v zámoří, kde nakonec skončila i jediná kopie. Ta byla náhodně objevena na počátku sedmdesátých let Johnem Závodným, který ji okamžitě daroval slovenskému filmovému archivu. Zrestaurovaná verze se nakonec dočkala obnovené kinopremiéry a vrátila slovenskému národu jejich legendu. Špičkové převedení filmu na DVD nosiče je doplněno vyčerpávajícím bonusovým materiálem, v němž je zachycen zrod, vývoj a následný osud němého Jánošíka tak, jak by si přál každý filmový fanoušek. ()

curunir 

všetky recenzie používateľa

Tak už sa mi podarilo vidieť všetky filmy (až na najnovší doposiaľ nedokončený) o našom najslávnejšom zbojníkovi a národnom hrdinovi. A aj keď ja tieto nemé filmy obzvlášť nevyhladávam, prvú verziu považujem za jednu z najlepším - vôbec nie len preto, že sa jedná o prvý slovenský film. Keď sa vezme v úvahu, že Siakeľ, herci a asi ani väčšina štábu dovtedy nemala s týmto médiom žiadne skúsenosti, výsledok priam berie dych. A nielen preto - na rok svojho vzniku je film veľmi dobre odvedený aj po technickej stránke, dokonca sa dá povedať, že niektoré fotografie, ktoré nahradili pôvodnú zničenú verziu mu dodávajú väčšiu dynamiku. Samotné spracovanie Jánošíkových osudov je už predsa len trocha naivné (napr. Jánošík je za kapitána družiny len-tak vyhlásený prakticky v jednom zábere). Taktiež ako tu už bolo spomenuté, Pištek sa do úlohy veľmi nehodí. Jednak fyziomonicky a potom svojou uhľadenosťou by sa skôr hodil do postavy nejakého grófa. Jednou z najlepších postáv, alebo takou s najvymakanejšími grimasami je tak postava zlého grófa Šándora. Rekonštrukcia filmu z roku 1975 pridala aj niekoľko zvukov, predovšetkým predmetov, čo však film trocha uberá o jeho nemé čaro. Niekoľko výhrad, ktoré som tu popísal sa ale dá ospravedlniť predovšetkým ak sa vezme v úvahu práve rok vzniku. ()

Galéria (6)

Zaujímavosti (42)

  • Film byl dlouho pokládán za ztracený. Až producent snímku Ján Závodný věnoval v roce 1970 Slovenskému filmovému ústavu dochovanou kopii, kterou dlouhé roky opatroval ve své garáži v Chicagu. (ČSFD)
  • Plánovaný rozpočet filmu bol 25 000 - 30 000 amerických dolárov, ktorý sa nepodarilo autorom zabezpečiť ani z dvoch tretín. (Zdroj: skcinema.sk) (Raccoon.city)
  • Filmári museli spraviť veľa úsporných opatrení. Hotel v Martine, kde chcel mať filmový štáb stredisko, bol príliš drahý, a tak boli nútení usadiť sa v Blatnici. Filmový štáb nemal auto, preprava bola zabezpečovaná vlakom a na sedliackych vozoch. Vzdialenejšie exteriéry preto vylúčili. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené