Utajený

Pohodlne sa usaďte, porozprávam vám fiktívny príbeh o vzniku jedného mimoriadneho filmu. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden režisér-scenérista. Známym sa stal vďaka svojim umelecky náročnejším filmom a obľúbili si ho hlavne kluboví fajnšmekri. Jeho filmy často súťažili na festivaloch a nejaké tie ceny aj povyhrávali. Teraz sa však rozhodol pre ráznu zmenu smerovania svojej tvorby. Napísal scerár filmu, ktorý by sa typova dal zaradiť k momentálne populárnemu subžánru "psychothriller s pointou". "Tí sa budú diviť, Haneke a mainstream...", pomyslel si. Nášmu hrdinovi sa dokonca podarilo naverbovať aj výborných hercov Daniela Auteuila a Juliette Binoche ako aj francúzsku legendu Annie Giradot, a tak nakrúcanie nízkorozpočtového filmu s veľkými ambíciami mohlo začať. Všetko prebiehalo podľa plánov, čoskoro bol film nakrútený a na rad prišla postprodukcia a strihanie. Tu sa náš milovaný Haneke začal cítiť nesvoj, lebo mal neustály pocit, že tomu niečo chýba a čím ďalej nad tým rozmýšľal, zisťoval, že asi urobil veľkú chybu, lebo materiál bol nanajvýš priemerný. Už by sa bol dostal do hlbokých depresií, ale zrazu to prišlo - nášho hrdinu osvietilo nebeské svetlo a on si uvedomil skrytú pravdu. On nikdy ani nechcel natočiť film s pointou, chcel pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe a svoje veľdielo mohol natočiť len tak, ak oklame aj sám seba. On svojich priaznivcov nesklame! Jediné, čo musí spraviť, je odstrániť posledných 10-15 minút filmu (kde by sa pravdepodobne zistilo, že hlavný hrdina George je schizofrenik). Prídu záverečné titulky a "hľadači skrytých myšlienok" sa môžu ešte dlhé dni rozplývať nad nesmierne hlbokými ľudskými, existenciálnymi, politickými, filozofickými alebo inými posolstvami (ktoré samozrejme neexistujú a existovať nikdy nemali), na druhej strane "háveď, ktorá nerozumie umeniu", bude z kina odchádzať nekonečne nasratá, lebo vyhodila peniaze za niečo, čo nakoniec nepochopila. A samozrejme náš hrdina sa stane opäť predmetom nekonečného obdivu a povyhráva najrôznejšie ocenenia. Koniec, a ďakujeme "majstre". 2/10 (10.12.2005)

„To máš pravdu. Nie je to vôbec vtipné.“ Od kontroverzného nemeckého režiséra Michaela Hanekeho som v čase písania týchto riadkov videl iba nudnú PIANISTKU, ktorej cieľovým divákom určite nie som. UTAJENÝ ma však zaujal. Dostal ma už podozrivo podobný Lynchov (starší) LOST HIGHWAY. Kým Lynch sa však v pôsobivo rozbehnutom príbehu (manželský pár je terorizovaný psychopatom, ktorý sleduje 24 hodín ich dom) klasicky „lynchovsky stratil“ v nezmyselných až neznesiteľných halucinogénnych pasážach, Haneke zostáva verný príbehu, scenáru, postavám a dialógom. V preklade, UTAJENÝ má „normálny“ scenár (čo neznamená, že nezostanete vyvalení z konca). Vynikajúce herecké obsadenie (Auteuil a Binocheová) strieda neznesiteľné napätie, hnané až do desivej absurdnosti (jeden záber na „nehybný dom“ je taký dlhý, až som musel skontrolovať, či sa mi neseklo DVD) a šokujúce scény (krk, sliepka). Posledné minúty nechajú znechutených iba tých, ktorí si neprečítali názov. (14.09.2006)

Začalo to dobře, motivů jsem nalezl hned několik a těšil jsem se na pointu. Bohužel kolem poloviny začal děj přešlapovat na místě a z dalších nekonečných záběrů jsem dál získával dojem, že Haneke snad jako neví, jak z té šlamastyky ven. A závěr v podstatě nebyl, minutový záběr na studenty vycházející ze školy a titulky? Chápu smysl otevřeného konce, ale tady jsem měl spíše dojem, že bude následovat druhý díl. Pro mě zůstalo mnoho nezodpovězeno. Je to obrovská škoda, mohl z toho být daleko lepší výsledek, neboť Daniel Auteuil podal perfektní výkon. (29.12.2011)

Predstavte si že vo finále MS vo futbale Váš obľúbený hráč pätnásť minút majstrovsky kľučkuje pomedzi protivníkovu obranu a keď sa konečne dostane pred prázdnu bránu namiesto istého gólu to naschvál odpáli do publika alebo v tom lepšom prípade sa lopta pred kopom vyparí do vzduchu. Presne v takomto rozpoložení som sa nachádzal po skončení Caché. Nechcem film myšlienkovo interpretovať , lebo nechcem ísť cestou väčšiny ext. recenzií, ktoré sú IMHO ukážkovým príkladom slova "nadinterpretácia". V podstate sú na Caché možné dva pohľady. Po prvé, ide o majstrovskú hru s divákom ktorej cieľom je samotná manipulácia s ním a nič iné za tým netreba hľadať, alebo po druhé film má mať hlbší zmysel a snaži sa nám nejakú tú myšlienku predsa sprostredkovať. Ak sa ako divák prikloním k prvej možnosti, film z toho vyjde ako formálne slušné dielo na jedno pozretie, absentujúce nejaké myšlienkové posolstvo. Ak sa prikloním k druhej možnosti , musel by som bohužiaľ Caché poslať do odpadu, pretože tu Caché zlyháva na celej čiare, aspoň v mojom prípade. Hanekeho posledný film je skrátka typickým príkladom európskeho intelektuálneho filmu točeného pre filmových vedcov, ktorí sa budú cele hodiny baviť jeho rozborom a hľadať všetky možné i nemožné významy. Objektívne nehodnotiteľný film, subjektívne v škále od odpadu po 4/10. (21.04.2006)

Monotónnost a jednoduchost - tahle dvě slova měl kameraman ve svém pracovním rozvrhu podtržena červeně. Přispívá to kvalitám filmu, který šikovně a naoko chladně poukazuje na dávné hříchy člověka, respektive na situace, jaké mohou nastat, pokud takové činy někdo po čase vytáhne na povrch. Georges ony situace zrovna zažívá a čím blíže jsme k závěru, tím méně jsme si jisti, nakolik s ním můžeme sympatizovat. Ve vzduchu permanentně visí cosi nezodpovězeného a nikdo vám nepotvrdí, zda jde vážně o takovou maličkost, jak ji prezentuje Georges, nebo o pouhou hru kdysi ublíženého chlapce. Nevíme nic. Sledujeme odcizování, nedůvěru a uzavřenost, vkrádající se do jedné spokojené rodiny a přemýšlíme, jak moc je potřeba ke zničení vztahů, k odhalení jejich slabin, ke zničujícímu strachu z nejistoty... (03.09.2008)