66 Seasons
Réžia:
Peter KerekesScenár:
Peter KerekesKamera:
Martin KollárHudba:
Marek PiačekVOD (1)
Obsahy(1)
Dokument, ktorý prostredníctvom zachytenia spomienky zobrazuje Mestskú plaváreň - ktorá ovplyvnila život multinárodnej spoločnosti v Košiciach. Bolo to miesto, kde sa stierali nielen národnostné, ale i majetkové rozdiely. Stará plaváreň v istom zmysle zosobnila demokraciu. Dokument bude nielen sentimentálnym obrazom starej plavárne, ale aj vlastnou výpoveďou režiséra o príslušnosti k miestu a ľuďom. Film je poskladaný z niekoľkých príbehov odohrávajúcich sa na košickej Starej plavárni v období rokov 1936 až 2002. (STV)
(viac)Recenzie (16)
Pobavila mě opalující se slečna, která na otázku jestli bude vypadat takto , řekla, že je to ještě daleko. No uplynulo 18 let...Před třemi lety jsem okolo této plovárny za vlny veder šel, ale koupal se v nedalekých menších městských lázních. Na kraji Košic bylo u lesa ještě jedno menší koupališťátko. Dokument je pojatý v takovém Vávrovském šumném naivním crazy stylu. ()
Asi som urobil chybu a čakal som od dokumentu históriu jedného kúpaliska. Tá je tu tiež, ale v prvom rade ide o spomienky starších občanov na vojnu, okupáciu v 68, štb, atď. K slovu sa dostane aj potápačský krúžok na kúpalisku. Akoby sa Kerekes rozhodol, že urobí rozhovory s týmito konkrétnymi ľuďmi a len tak mimochodom sa budú odohrávať na kupku. Ak k dielu od začiatku pristúpite týmto spôsobom, dejisko vám nebude pripadať až tak náhodne zvolené a nebudete to riešiť. Kerekes ale zaujme peknými strihovými prechodmi, filtrom, evokujúcim "staré dobré časy", ale občas zarazí zbytočnými otázkami. ()
Kultový rodinný košický film o "našom" ČH-čku. Spomínanie „veteránov“ obohacuje Peter Kerekes o vtipné inscenácie vznikajúce v súčasnosti „tu a teraz“. Memento minulosti tu spája s hravosťou prítomnosti. Dejinné udalosti (holokaust, okupácia v 1968), resp. spomienky na ne prepája s kúpaliskovým životom: zmienku o bombardovaní nasleduje skok „bomby“ do vody, spomienka na prvú lásku z kupka je doplnená o dvorenie zo strany protagonistu zo štábu alebo úvahu o posmrtnom živote žiab pod vodou zasa tlmočí vtipná scénka na dne bazéna. PS: Ten strih, čo spájal odhodený klobúk a padajúcu nafukovačku, mi pripomenul Kubrickovu Odyseu. (Videné na projekcii „20 rokov od premiéry“ z 35mm filmu za účasti tvorcov v košickom Kine Úsmev). ()
,,PREČO SA TOĽKO ZAUJÍMATE O MINULOSŤ TEJTO PLAVÁRNE A NIE O BUDÚCNOSŤ?" __ Spoznať životné peripetie obyčajných Košičanov poprepletané s miestom na kúpanie je síce fajn, avšak prečo je z toho cítiť hroznú účelovosť s veľkým hraním sa na umenie? Ak sa k tomu prirátajú smiešne detinské dopĺňacie Kerekesove otázky (ako?, prečo?, kde?...) a hlúpe štylizácie (Nemci prirovnávaní k vodným baktériám, tehotná žena a vedľa nej melón...), výsledkom spoznania plavárne je skôr morská choroba. A 80 minút kľudne mohlo byť takých 66. ()
Pre mňa osobne veľké prekvapenie, ktoré dokazuje, že zaujímave filmy neurážajúce diváka sa na Slovensku ešte točiť dajú -- hoc dokumentárne. Ako nekošičanovi na mňa možno snímok pôsobí ďaleko exotickejšie, než na domácich obyvateľov. Nič to však nemení na fakte, že spôsob, akým Kerekes vyhľadáva a spája príbehy, ktoré okrem svojej tragi(komi)ckosti nemajú zväčša nič spoločné, je neskonale pútavý. A u mňa štylizovaný rozhodne nerovná sa pózerský. ()
Galéria (4)
Reklama