Píseň pro Rudolfa III.

Legendárny Dietlov počin o mäsiarovi Rudolfovi, jeho rodine a starostiach, doplnený snovými víziami a pesničkami. Prvé epizódy mi prišli ako na hodinu a pol roztiahnutá a vtipným príbehom doplnená "chvíľa pre pesničku". Zhruba od tretej časti to začalo mať poriadnu šťavu, zaujímavejšie scenáre a odvážnejší humor. Viac som sa rozpísal v komentároch k jednotlivým epizódam. (18.01.2024)

"Toho tvýho pana Nelsona bych nechal rozbourat dve půlky telete a hned by ho přešli roupy vohánět se šavličkou!" Nabrúsený mäsiar Vostřel má v v práci permanentné konflikty s nespokojnými zákazníčkami, nezodpovednými dodávateľmi aj vyberavými mudrujúcimi populármi. Preto mu padne k duhu magické kreslo, ktoré ako dar od nápadníka Hrzána obdrží dcéra Janžurová a v ktorom často a rád uniká z reality do snových vízií zámockého pána. Príbeh aj herecké výkony celkom fajn, ale oné vízie spočívajú v návštevách dobových hviezd populárnej hudby (väčšinou českých, jedného nemeckého a hlasu Dušana Grúňa bez osobnej účasti) a tak minimálne tretinu času tvoria nie píliš nápadité videoklipy v štýle "chvíľa pre pesničku", ako napríklad Matuška a Vondráčková cválajú na koňoch a spievajú Tisíc mil. V svojej dobe asi objavné, dnes už trošku nuda. Zatiaľ dobré, uvidíme v ďalších častiach. (13.01.2024)

 "Mami, ten golf, to není hra na český poměry." Starú dievku Zázvorkovú si odvezie pochybný element Klapka. Pretože si pubertiačka Janžurová nie je istá, či je to úkladný vrah alebo len sobášny podvodník, vyráža mäsiarska família doplnená o nápadníka Hrzána na kontrolný výlet. V cieľovej kúpeľnej destinácii absolvujú golf, dostihy, nákupy a sériu nahotiniek, akurát posledná v rade Kubišová mydlí pudlíka v župane. České pevecké kapacity v kovbojskom, na bicykli a vo vínnom sklepe doplňuje Francúz pod mostom. Vtipné. "Všichni to víme, je to naše velká společná hloupost a to nás krásne zbližuje. Nazdar!" (14.01.2024)

"Ke mně chodí do krámu nakupovat celé ministerstvo školství!" Rieši sa otázka vhodnosti fintenia sa do školy. Z niektorých populárov sa stanú učitelia, z niektorých žiaci, vzdelávací ústav sa nadmieru liberalizuje, až musí pán otec prehodnotiť už prehodnotený názor. Zahraničie tentoraz reprezentujú dnes už zabudnutí Germáni v botanickej záhrade. Najlepší z celej epizódy je jednoznačne Vostřel, či už ako starý ale jarý riaditeľ vzdelávacieho ústavu alebo fúzatý módny guru z Paríža. Hodne vtipné. "Já nenavrhuju, já zpívám."  (14.01.2024)

"Bude s námi můj tatínek a ten nepije." "Pokud to není zadarmo." Mládežníci majú alkoholovo-tabakové posedenie, rieši sa premenlivosť módnych trendov, ceny alkoholu a medzigeneračná úcta. Hudobno-snové vízie sa sa odohrávajú v mučiarni ranného novoveku, zahraničný hosť sa nekoná, ak nepočítame Beatles z pásky pri uniformovaní. Vtipné, ale skutočný švih to dostane v druhej polovici, keď dorazí dedko Homola. Taktiež skrátenie o cca 20 minút oproti predošlým epizódam rozhodne prospelo. "Musíme umět vycházet s příbuznejma, který máme, protože nám nikdo nedá takový, jaký by jsme chtěli mít."  (15.01.2024)

"On se prosím dal ze žalu na politiku, ano?" "Ale ne, to on byl vždycky takhle všeho schopnej!" Vynikajúca gangsterská epizóda, kde lupičský kolektív Hála, Matuška, Neckář a Hrzán pod vedením Janžurovej pri prepade banky vzdorujú svedomitému úradníkovi Gottovi, odmietajúcemu vydať pokladnicu s odborárskymi príspevkami. Hodne strieľania, hodne spievania, hodne humoru. Na zahraničných hostí už sa asi rezignovalo. Pribudlo narážok na politiku a políciu. "Uřezávaj buřty ze špagátku a vykřikujou do celýho světa, že dělaj revoluci!" (15.01.2024)

Natáčanie v pohnutých okupačných časoch za partizánskych podmienok, zachoval sa len scenár, pár záberov bez zvuku a Janžurová s Kubišovou bozkávajúce generálneho tajomníka KSČ ako svätú ikonu, ktorou v tej dobe svojím spôsobom bol. Zahraniční hostia prítomní, ale nespievajú... (16.01.2024)

"Sakra, přece nebudeme zakládat nějakou organizaci, každej teď musí mluvit sám za sebe!" Poaugustová porazenecká nálada obsadenej republiky plná pokryteckých a alibistických rečí doľahne aj na mäsiara Rudolfa a ten hľadá únik v dobrodružnej literatúre. Politika sa k nemu ovšem dostane aj cez túto bariéru, rovnako ako dedko Homola, ktorý prikvitne na neočakávanú návštevu (mrk-mrk) so stravou a ubytovaním a ešte má múdre reči. Hodnotí sa národná povaha, vyťahujú staré hriechy a obviňuje doba. Na konci sa Marta pomodlí. Vtipné a trefné. "Penězma to bys mě mohl skazit dědečku, ale pětikorunou těžko."  (16.01.2024)

"Proč ty máš trpět za to, že pořád někdo chtěl stavět  hutě?!" Rudolfovi sa po dvoch desaťročiach navracia z emigrácie starý kamarát a tak pred ním v rámci hesla "len aby sme v hanbe nezostali" treba hrať potemkinovskú habaďúru, zastierajúc skutočný stav mäsiarskeho remesla a socialistickej spoločnosti celkovo. A pretože sa dej odohráva na Vianoce, sú všetky piesne a snové vízie v ich duchu a zároveň sa jedná o podobenstvá na pookupačnú dobu, takže Jozef Matuška s bohorodičkou, mesiášom a somárom emigruje a traja králi Štědroň, Chladil, Sedláček podpisujú pod nátlakom spoluprácu s Herodesom Hálom. Ostatnými spomínané cameo súdruha generálneho tajomníka KSČ som si ani pri opakovanom pozeraní nevšimol. Každopádne sa v svojej dobe jednalo o dosť odvážny počin, pre niektorých zúčastnených aj s dlhodobými následkami. Nakoniec si populári strihli trochu otravné koledové medley na polnočnej omši. "Dneska jak ty děti pustíš na chvíli z očí, tak se hned dají na nějakou víru!"  (18.01.2024)

"Tady bude pořádek! Tady se bude poslouchat! A až se naučíte poslouchat, tak se teprve můžeme bavit o demokracii!" Šárka uteká z domu, Rudolf uteká do minulosti, cez druhú svetovú, 17. storočie, dobu kamennú až do dinosaurích časov ako poľovník z Bradburyho poviedky z roku 1952. Touto časťou začal seriál naberať iný smer, je tu samozrejme obzeranie sa do histórie a pesničky ako doteraz, ale novopribudnuvšie sci-fi prvky (odletová hala časocestovnej spoločnosti pripomína o osem rokov mladšie vstávanie a oparenie sa čajom) aj odvážne hlášky dávajú tušiť možný potenciál, bohužiaľ udusený štátnou mocou a aj definitívny koniec šesťdesiatkovej slobody. Dabing bol nahovorený nanovo a je to na ňom počuť, mal som z neho presne tie pocity aké mávam, keď zazriem film z 50-60. rokov nadabovaný v 90. rokoch alebo neskôr. Aspoň že songy nebolo treba naspievať znovu. Každopádne vďaka nálezcovi aj Českej televízii za sprostredkovanie tohto strateného artefaktu.  PS: Zaujímalo by ma, či hudobný podmaz k letu rakety v podobe skladby Pozdrav astronautovi alias  Dobrý den, majore Gagarine, bol už v pôvodnej verzii alebo ju pridali až po polstoročí. (18.01.2024)