Réžia:
Charlie ChaplinScenár:
Charlie ChaplinKamera:
Roland TotherohHudba:
Charlie ChaplinHrajú:
Charlie Chaplin, Edna Purviance, Syd Chaplin, Henry Bergman, Charles Reisner, Albert Austin, Minnie Chaplin, Bud Jamison, Tom Wilson, Fay Holderness (viac)VOD (1)
Obsahy(2)
Charlie Chaplin v legendárnej úlohe tuláka, ktorý spí na ulici, nemá čo jesť a zažíva samé útrapy. Jeho život se náhle zmení, keď zachráni opusteného psa Scrapsa. Stanú sa najlepšími priateľmi a spoločně sa pretĺkajú mestom. Raz sa vyberú do baru, kde sa tulák zamiluje do peknej speváčky. Bohužiaľ je však z baru vyhodený, pretože nemá peniaze. Nepríjemnú situáciu mu pomôže vyriešiť jeho verný priateľ Scraps, ktorý vyhrabe peňaženku, a tak sa spolu môžu vydať dobyť späť srdce milovanej ženy. (ASFK)
(viac)Recenzie (30)
Rok 1918 a rok 2022? To je až k neuvěření jak dokázal Charlie Chaplin natočit tak nadčasový film! Miluji tyhle dva tuláky, kteří se jen tak nevzdávají svých snů a nadějí. Chaplinův výrok "Život je pes, ale žít je psina" se datuje právě z doby přípravy této skvělé němé grotesky. (Mojí absolutní TOPkou ovšem stále zůstává Kid, první celovečerní film Ch.Ch. ) ()
Viac ako vtip a gagy tu vystupuje do popredia smútok a sociálna empatia Chaplina. Je to akoby taká "skúšobná jazda" na budúce hity ako "Kid" a "City Lights".... láska, sociálna mizéria, melanchólia ale aj nepoddajnosť osudu, roztomilý spoločník Scraps, nádejný záver, ma akosi odkazovali práve na tieto neskoršie filmy ()
Po 103 rokoch som sa konečne dostal k napísaniu pár slov. Názov filmu nevypovedá iba o kvalite života tuláka Charlieho, ale aj o množstve psov, ktorí v snímku hrajú. Samotný film predstavuje lepší priemer Chaplinovej vtedajšej tvorby, pretože doň vnáša stále nové prvky. K jeho lepšej sledovateľnosti okrem dobrej hudby prispieva aj remastrovaná kópia, výrazne odlišná od tých doškriabaných a neumelo zlepených, ktoré som mal možnosť vidieť pred desiatkami rokov. ()
Na Chaplinových groteskách mě baví, že každá má minimálně jednu nezapomenutelnou a originální scénu. Zde jsou takové dvě, tedy alespoň dle mého názoru, zároveň je film také mírně smutný, přeci jen prostředí v jakém se denodenně tulák pohybuje je deprimující. Klasický Chaplin, ale myslím, že jiné grotesky jsou vydařenější, přeci jen mají výraznější stavbu příběhu, než je tomu zde. ()
Upraveno v říjnu 2019. Psí život je prvním filmovým počinem Charlieho Chaplina pro americkou distribuční společnost First National, měla mu zajistit větší díl tvůrčí svobody, kvůli ní zbudoval i své vlastní ateliéry a stejně se nakonec pod smlouvou necítil pohodlně. Psí život je melancholickou básní cirkusového klauna, milujícího život. Satirizující klaunská estráda rozvíjí své vlastní a již dříve použité motivy, nebrání se sociálně kritickému tónu, ani cirkusové zběsilosti. Chudoba a tíživá životní situace opět slouží ke zvýraznění vynalézavosti, rozverné hravosti a klaunské neposednosti. Víra se drží skromných cílů a celá touží po dosažení niterného pocitu štěstí. Vedle Charlieho v roli vagabunda a smolaře, který se i nadále statečně rve s nepřízní osudu, zaujme také nesmělá barová zpěvačka a společnice v rozpacích ze své vlastní profese (Edna Purviance), Charliem elegantně a obratně obíraný provozovatel rychlého občerstvení (Charlieho bratr Syd Chaplin), mohutná dáma na taneční zábavě (pan Henry Bergman, také v roli jednoho z nezaměstnaných), akurátně přísný úředník pracovní agentury (Charles Reisner, též v roli bubeníka), malý peněžní poklad skrývající zloděj (Albert Austin, taktéž v roli druhého úředníka pracovní agentury), jeho nesmlouvavý zlodějský komplic (Bud Jamison), nelítostný a zisk preferující provozovatel tančírny a nálevny (Granville Redmond), rázný barman (Dave Anderson), Charlieho stíhající policista (Tom Wilson), poklidně jdoucí a okradený muž (James T. Kelley), či plnokrevný psík Scraps (Mut). Psí život je klaunská zábava v melancholicky tklivém přemítání nad sociální nespravedlností, přesto život miluje, v touze tančí i vibruje a laská naději. ()
Galéria (38)
Fotka © First National Exhibitors' Circuit
Zaujímavosti (6)
- Ve filmu hrála i Zasu Pitts, její scény byly však vystřiženy. (Kulmon)
- V scéne, v ktorej Chaplina naháňajú psy z ulice zaznieva rovnaký hudobný motív, ako v Shoulder Arms (1918). (Saber)
- Pes v tomto filmu, Scraps (skutečným jménem Mut), se během natáčení natolik připoutal k Charlesi Chaplinovi, že když se Chaplin vydal na turné „Liberty Bond“ hned po natáčení, pes o tři týdny později zemřel na údajně zlomené srdce. (sator)
Reklama