Stacy

Nojo 3 hviezdy za mrte vydarených solo scénok a ako bolo napísané netradičné spracovanie zombie (Stacy) tematiky. Ako celok film pôsobí divne a nesúrodo. Bohužiaľ neni treba za tým hľadať nejaké hlboké intelektuálne posolstvo nami (blbými) smrteľníkmi nepochopené, jednoducho je to zlátanina zombie romanticko dramatického príbehu, kde pojem príbeh tiež stráca svoju podstatu - žiaden tu totiž neni. Navyše blbá hudba pripomínajúca Leti It Be od Beatles pomerne často počutá v pozadí, pánboh zaplať za krátku stopáž. (01.12.2014)

Nádherné japonské, romanticky roztomilé japonské teenagerské krásky. Zomierajú, aby skončili ako zombie...v mene lásky. Profesor mozgy skúmajúci zistí, že až keď zombie čučoriedky rozsekáme na najmenej 165 kúskovú kašu, stanú sa neškodnými. Dievčatá pred smrťou posadne takzvaná predsmrtná veselosť. Zo všetkého majú obrovitú radosť. Sú plné radostne zvonivého smiechu a cinkotu zvončekov. Plné všeobjímajúcej lásky. Chcú ju rozdávať aj po smrti. No už pre zombie typickým spôsobom - doslovným naplnením hesla - od obrovskej lásky by som Ťa zjedol. Do toho reklamy na jednoručné antizombie píly, čo stihnú bez poškodenia reťaze naporcovať až tri teenage zombíčky, uplakaní vojaci, niektorí z nich s traumou z vlastného vraždenia v minulosti, pološialený vedec z Centra pre výskum mozgu, výrobca bábok, chodievajúci do často zavretej botanickej záhrady a tak podobne. Uletená myšlienková aj dejová záležitosť, v ktorej je všetko i nič. Tu sa prikláňam skôr k ničote, napriek nepopierateľnej myšlienkovo blízkej originalite, ktorá stavia celé hnutie hippies tam kam patrí - k nenávistnému egoizmu, skrývajúcemu sa za akési voľné, komunitné šírenie lásky, ktoré nakoniec likviduje komunity samotné (a to zďaleka nemyslím len Mansonovu Rodinu, ale aj ju). (25.09.2020)

Začátkem 21. století se po celém světě rozšíří nemoc zvaná Stacy. Skoro všechny dívky po dovršení 15tého až 17tého roku života umírají, aby se následně vrátily jako krvelačné zombie - Stacy, což je oficiální název této nemoci, který se dostal i do světových encyklopedií. Nápad velice originální, ale hrozné zpracování. Například vojáci z čistícího komanda (Romero Rekill Squad) nepoužívají normální zbraně, ale ty z hračkářství, takže zvuk je velice realistický a když například střílí jedna japonka, lítají od pistole i realistické blesky. Nejčastější jsou roztomilé záběry na uřízlý či useklý úd, který je nahrazen protézou a potřen zřejmě malinovým džemem (sakra, maji japonci džem?), ale tohle by mi ani tak nevadilo, ani to že je chvilkama sklouzává do brutalromantiky, spíš to, že je to často velká nuda, ale přesto sem se chvilkama bavil, což neznamená, že bych se na to chtěl dívat znova...40% (20.11.2009)

Zazvonil zvonec ( doslova ) a tejto hromade bludu bol koniec. Mladým japonkám to v školských oblečkoch sluší, ale o to sa nemôže táto kinematografia stále opierať. Gore je skvelé, ale je vlastne jedinou plnohodnotnou vecou na tomto hovienku. Nasadiť niekoľko žánrov dokopy a neudržať ich v celku, nieje v histórii filmu nič nové. Ťažko povedať, čo tým chceli obyvatelia Krajiny Vychádzajúceho Slnka dosiahnuť. Z môjho pohľadu dosiahli kulové. (07.10.2018)

Prvý Tomomatsuov pokus o vtipný zombie splatter moc nevyšiel a mne osobne omnoho viac sadol režisérov tematicky podobný neskorší počin Zonbi jieitai. Nedostatok nahľadu, humoru a gore robia zo Stacy dosť sterilné dielko, ktoré má sotva potenciál na to, aby upútalo japonské publikum, milujúce dievčatá v školských rovnošatách, nie to ešte Európana. Ako už u Tomomatsua býva zvykom, aj tu sa objavia odkazy na známe hororové filmy a postavy - jednotka určená na likvidáciu zombies sa volá Romero, sériovo vyrábaná pravoručná motorová píla nesie pomenovanie Campbell, no to je dokopy asi tak všetko, čo ma v Stacy výraznejšie zaujalo... (06.08.2011)