Trio z Belleville

Film, který možná může působit trochu nenápadně, skoro to svádí až ke slovu "šedivě", ale při bližším prozkoumání si člověk uvědomí, že nesleduje "jen tak něco", že nejde o nějakou kreslenou báchorku pro děti, nebo celou rodinu. Docela těžko se o tom mluví, resp. píše, lepší je to vidět. Děj mě fascinoval minimem mluveného slova, řeč byla používána jen tehdy, pokud něco nešlo dostatečně jasně vyjádřit obrazem. Největší "mluvený" prostor tak dostal paradoxně pes Bruno, ten si zaštěkal dosytosti - btw. jeho černobílé sny byly úžasné. A samo trio z Belleville působilo taky úžasně, hlavně závěrečná titulková píseň. A co dodat k animaci? Takovou jsem ještě nikdy v životě neviděl. Byla svérázná, velmi působivá a precizní a z velké části díky ní má Trio z Belleville takové kouzlo, jaké má. (09.02.2004)

Trio z Belleville je plné emotívnych obrazov a krásnych podobenstiev. Sylvain Chomet predstavuje svojského tvorcu na poli animácie a tento jeho prvý celovečerný film to potvrdzuje. Príbeh babičky, ktorá sa vyberie zachrániť svojho vnúčika pred zlými mafiánmi môže znieť banálne - ale v Chometovom prevedení sa jedná o veľmi citlivý príbeh. S neuveriteľnou ľahkosťou sa tu striedajú dramatické a temné pasáže s tými hravými a vtipnými. Postavičky majú svoje typické črty - predĺžený nos, veľké oči, výrazné zuby a tak si v mozaike rôznych ľudí môžte všimnúť rôzne typy a charaktery - až teda na Američanov, ktorý sú všade rovnaký. Krásna melancholická atmosféra podfarbená príjemnou hudbou a dokonalé prepracovaným prostredím robia s tohto filmu nezvyčajný zážitok. A to aj napriek faktu, že sa nejedná o typickú dramatizáciu príbehu a film je skôr pomalý a má v sebe veľa skrytých myšlienok - či už je to znázornenie pokroku, ktorý ničí všetko prirodzené a ženie svet do chaosu, alebo že láska a úcta a spomienky nám dávajú silu postupovať vpred. Je tu toho strašne veľa a je veľmi zábavné všetky odkazy a myšlienky čo ich len na svete je objavovať v tomto 80 minútovom snímku. Jeden z filmov, ktorý majú šancu stať sa skutočne nezabudnuteľnými. Absenciu dialógov schvaľujem. (09.03.2011)

Je ca. 21.00. Celkom podľa pravidiel surrealistickej "objektívnej náhody" náhodne zapadám po čerstvom zhliadnutí Tria z Belleville do istého slovenského baru zvaného príznačne Belleville - pardón - Manhattan. V jeho výklade ma víta socha Slobody (hoci nie taká obézna ako tá vo filme) a poltucet ca. 40 cm vysokých epoxidových jazzových hudobníkov. Hm... Vo filme sa muzicíruje prostredníctvom extrémne originálnych hudobných nástrojov, masáž tela je prevádzaná psychopatologickými technikami. Babička Souza (vďaka ktorej je Trio z Belleville geriatrickou obdobou Alice v krajine zázrakov) zďeľuje emocionálne hnutia píšťalkou, pri výbere obuvi uprednostňuje silne psychedelický štýl a z času načas produkuje dadaistické výtvarné diela s utilitárnym upotrebením (bicyklové koleso na Eiffelovej veži). Pes Bruno trpí chronickým stresom a následnými nočnými morami v najklasickejšom štýle talianskej metafyzickej maľby. Zdivočelá Chometova fantázia sa ako u Miyazakiho explozívne rozpína ďalej a jej triumfom je mnohovrstvová metafora v podobe premietacieho plátna rútiaceho sa ulicami. Trio z Belleville je ozajstný skvost, ktorý nestavia na príbehu, ale na dianí ako takom, v ktorom je literárnosť a naratívnosť vytlačená v prospech sledu obrazov nabitom dynamikou emócií. Mafiánska zápletka je len zámienkou na rozohranie nostalgických a melancholických nálad s mierne depresívnym podtónom. Spôsob, akým Chomet dojemne a láskyplne mýtizuje, mytologizuje (tri jazzové veteránky revokujú v privátnej sfére čarodejnice zo Súboja titanov) a démonizuje New York je paralyzujúco odzbrojujúci. A o čom že to má všetko vlastne byť? Ak má nejaký film také jedinečné poetické kvality, ja jednoducho po zmysle nepátram. Asi kvôli presvedčeniu, že poézia je tým najväčším zmyslom skutočného umeleckého diela. Trio nepotrebuje žiadne 3D k tomu, aby pôsobilo "plasticky". V tejto súvislosti ma zaujíma názor šéfov štúdia Disney na budúcnosť 2D. (30.01.2006)

Chomet jede. Téměř z každé scény chrlí geniální nápady. Jeho kreslířský styl a animace jsou unikátní a nádherné. Například to, jak vykreslil lodě, či jak rozanimoval obézního psa, babičku, to se prostě jen tak nevidí. Belleville je vlastně zpardovaná Amerika. Takhle se do toho mohl položit jedině frantík a nutno podotknout, že se mu to velmi velmi podařilo. (29.11.2004)

Po výtvarné stránce slast, jíž se ani Pixar se vší svou digitální parádou nemůže rovnat, avšak příběh je divný (lepší by bylo užít anglického slůvka "weird"). Lidé jsou tu jen směšnými karikaturami , k nímž není snadno najít vztah. A také humor je natolik zvláštní, že jsem spíš kroutil hlavou, než abych se smál. Když už jsem se zasmál, byl to hořký smích. Výsledek je značně depresivní, ale bez čitelného poselství. Nemám potřebu přivozovat si samoúčelně sklíčenost, byť krásně animovanou. (18.02.2006)