Sbohem Dragon Inn

Melancholicko nostalgická clivota za nenávratnou etapou existencie jednosálových kín. Vitajte v Taipeii. V obrovskom kine. Tsai Ming-liang nám urobí ochotného sprievodcu cez záverečnú fázu života tohto starého kina. Posledných deväťdesiat minút pred jeho uzavretím, posledná noc pred pohltením a nasiaknutím Východu zničujúcou západnou kultúrou, prinášajúcou so sebou éru multiplexov. Nenápadné herectvo všetkých zúčastnených tvorí spoločne s takmer nehybnou kamerou kontemplatívne rozjímanie a smútok za zlatými časmi. Okresané dialógy až na samú dreň prezrádzajúce len to najpodstatnejšie, majú spoločne s minimom strihu a prázdnymi zábermi tendenciu pomalého vpíjania sa do hlavy publika, ktorého podiel na spoluutváraní príbehu je nemalý. Na rozdiel napríklad od "Chuti melónov" sa Tsai v "Good Bye, Dragon Inn" drží bližšie pri pevnej zemi a žánrovú hranicu má vopred jasne stanovenú a vymedzenú. "Dragon Inn", prelomový Kingov film, premietaný ako posledný v programe pred nezvratným rozkladom starého kina a zároveň symbolizujúci zármutok za koncom dávnej pred-digitálnej nemultiplexovej éry. Chun Shih a Tien Miao (obaja hrali aj v pôvodnom "Dragon Inn") predstavujúci samých seba, ktorých dialóg hovorí za viac než tisíc slov: "Nikto už na filmy nechodí a nikto si na vás nespomenie" (vraví Chun Tienovi). "Good Bye, Dragon Inn" vnímam ako reprezentatívnu vzorku ázijského minimalizmu na strane jednej, i ako finálne štádium konca jednosálovej kinokapitoly, po ktorej zostali len vyprázdnené priestory určené k nekonečnému blúdeniu a nachádzaniu dávno strateného. Dvere sa zavrú a sála sa zaplní tichom, ktoré už nebude ničím a nikým prehlušené. Nikdy. 95% (26.06.2012)

Ming-liang Tsai a jeho opäť statický. Má to ako všetky jeho filmy pomalí rukopis ktorý mi zatiaľ sadol iba pri Rebels of the Neon God. A po pravde ešte tu. Good Bye, Dragon Inn nemá nejako pevne stanovený príbeh, preto to nemusí každému sadnúť, skôr to zachytáva atmosféru starého kina ktoré prehráva boj s globalizáciou a digitalizáciou. Počas celého filmu sledujeme v kine hŕstku divákov ako sledujú Taiwanskú klasiku z roku 1967 Dragon Inn, ešte k tomu znudeného premietača a jednu postihnutú upratovačku. Zaujímavé je, že medzi návštevníkmi kina sú aj dve postavy so sledovaného filmu Dragon inn. a to, zostarnutý Chun Shih a Tien Miao. Od režiséra to bolo milé gesto, ktoré dodalo ešte väčšie čaro. Tak či onak. Pomalé tempo mi tu sadlo, atmosféra parádna.jeden z najlepších filmov tohto režiséra. (29.11.2018)

Ďalšia filmová lahodnosť. Všetky prvky Tsaiovho rukopisu dodržané, zároveň to ale funguje ako veľmi citlivý romantický príbeh, schovaný pod nánosmi všednosti. Krásna lyrickosť obrazov, hľadania, zúfania a odhodlania v najpomalších akciách dramatického deja. Najhoršie na tom je, že čím viacej Tsaiových filmov pozriem, tým mi dochádzajú slová ako ich opísať, alebo povzniesť. Kritizovať, zase raz nemám čo. (08.08.2014)

Hodně pomalý film s krásnou atmosférou starého kina. Dlouhé, kompozičně perfektně promyšlené záběry ze statické kamery tomu hodně dávájí (Poukud jsem dobře počítal, kamera se pohla asi jen ve 3 záběrech). Barvy, zvuk všechno super. Podobný film je Tejut, akorat tam je 8 záběru, tady jich je několik desítek, a každý mě nějak vtáhnul do děje. Toto by bylo skvělé si vychutnat někde ve staré kině a ne doma v 00:30. :D 90% (10.03.2010)

Neříkám, že mi nějak extra vadí dlouhé statické záběry, vždyť například takový Stalker je jich plný a přesto je to výtečný film (a to je dvakrát delší než Dragon Inn). Ale pokud člověk není ve správném rozpoložení a na takové scény není připravený, pak mu může tříminutový záběr na močení případně čtyřminutové pojídání buráků snadno přivodit zástavu srdce. Zkuste se na to podívat za deset minut s rychloposuvem, pak se možná i pobavíte. (26.06.2011)