Obsahy(1)
Poslední noc před uzavřením malého kina. Mladík vběhne dovnitř, aby se v sále ukryl před deštěm. Kino se zdá prázdné a bez života. Ale přece jsou tam nějací lidé. Anebo to nejsou lidé? (oficiálny text distribútora)
Recenzie (29)
Goodbye Dragon Inn má potenciál být dost zajímavým filmem, který lyricky vypráví o posledním večeru jednoho kina, ale ne vždycky to funguje, jak by mělo. Třeba to samotné finále, nějakých 15 minut do konce, to funguje dost dobře a má to takovou nostalgickou atmosféru (ale ty jo, tohle je v Tchaj-wanu malý kino? u nás je ještě mnohem menší, tady mají třeba záchod snad se deseti mušlemi a u nás je jich snad tři nebo čtyři), avšak někdy je to jenom prodlužování čehosi nezajímavého. Neustále chození majitelky (?) po trouchnivějícím kině fakt zajímavé není, to samé platí o tom snad čtyřminutovém chcaní na záchodech, nebo jak dlouho to trvalo. Nedivím se, že Ming-liang Tsai točí v dlouhých záběrech, přece jenom, on taky natočil nejmíň dva filmy o hrozně pomalu chodících mniších, ale někdy to není ono. Avšak, z Goodbye Dragon Inn si nějaké pocity odnáším, takže to prázdné nebylo ani náhodou. Vsuvka s dialogem (snad jediný, za celý film) o tom, že v SPOILER kině straší KONEC SPOILERU tomu taky nějaké grády dodala, škoda jen, že se to moc nerozvíjelo, dalo by se s tím pracovat fakt dobře. 3* ()
Ming-liang Tsai a jeho opäť statický. Má to ako všetky jeho filmy pomalí rukopis ktorý mi zatiaľ sadol iba pri Rebels of the Neon God. A po pravde ešte tu. Good Bye, Dragon Inn nemá nejako pevne stanovený príbeh, preto to nemusí každému sadnúť, skôr to zachytáva atmosféru starého kina ktoré prehráva boj s globalizáciou a digitalizáciou. Počas celého filmu sledujeme v kine hŕstku divákov ako sledujú Taiwanskú klasiku z roku 1967 Dragon Inn, ešte k tomu znudeného premietača a jednu postihnutú upratovačku. Zaujímavé je, že medzi návštevníkmi kina sú aj dve postavy so sledovaného filmu Dragon inn. a to, zostarnutý Chun Shih a Tien Miao. Od režiséra to bolo milé gesto, ktoré dodalo ešte väčšie čaro. Tak či onak. Pomalé tempo mi tu sadlo, atmosféra parádna.jeden z najlepších filmov tohto režiséra. ()
Melancholicko nostalgická clivota za nenávratnou etapou existencie jednosálových kín. Vitajte v Taipeii. V obrovskom kine. Tsai Ming-liang nám urobí ochotného sprievodcu cez záverečnú fázu života tohto starého kina. Posledných deväťdesiat minút pred jeho uzavretím, posledná noc pred pohltením a nasiaknutím Východu zničujúcou západnou kultúrou, prinášajúcou so sebou éru multiplexov. Nenápadné herectvo všetkých zúčastnených tvorí spoločne s takmer nehybnou kamerou kontemplatívne rozjímanie a smútok za zlatými časmi. Okresané dialógy až na samú dreň prezrádzajúce len to najpodstatnejšie, majú spoločne s minimom strihu a prázdnymi zábermi tendenciu pomalého vpíjania sa do hlavy publika, ktorého podiel na spoluutváraní príbehu je nemalý. Na rozdiel napríklad od "Chuti melónov" sa Tsai v "Good Bye, Dragon Inn" drží bližšie pri pevnej zemi a žánrovú hranicu má vopred jasne stanovenú a vymedzenú. "Dragon Inn", prelomový Kingov film, premietaný ako posledný v programe pred nezvratným rozkladom starého kina a zároveň symbolizujúci zármutok za koncom dávnej pred-digitálnej nemultiplexovej éry. Chun Shih a Tien Miao (obaja hrali aj v pôvodnom "Dragon Inn") predstavujúci samých seba, ktorých dialóg hovorí za viac než tisíc slov: "Nikto už na filmy nechodí a nikto si na vás nespomenie" (vraví Chun Tienovi). "Good Bye, Dragon Inn" vnímam ako reprezentatívnu vzorku ázijského minimalizmu na strane jednej, i ako finálne štádium konca jednosálovej kinokapitoly, po ktorej zostali len vyprázdnené priestory určené k nekonečnému blúdeniu a nachádzaniu dávno strateného. Dvere sa zavrú a sála sa zaplní tichom, ktoré už nebude ničím a nikým prehlušené. Nikdy. 95% ()
Good bye Dragon Inn - formálne i naratívne minimalistický, dušou a srdcom obsiahle veľký. Film je nádherne nostalgickou spomienkou a poctou inštitúcii tzv. "malých kín", ktoré v dnešnej dobre multiplexov pomaly, ale iste zanikajú. Pár ľudí v prítmi kinosály, staršia uvádzačka a mladý premietač ako aj hľadisko samotné - to všetko je malou vzorkou nášho súčasného sveta a odráža v ňom jeho krásu aj chyby - kino sa tak tu stáva nielen miestom, kde môžme sledovať fiktívne príbehy, ale pre nás divákov tohto filmu je to hľadisko na druhú, keď v ňom samotnom môžme nachádzať viacznačné paralely so skutočným svetom "tam vonku". Dlhé, statické zábery - kompozičné nádherné až do detailu, tak pred nami defilujú ako fotografie zo starého albumu - v ktorom môžme podľa nálady listovať a spomínať. Vytvárajú nepopísateľnú melancholickú atmosféru, ktorá u mňa pretrvala ešte dlho po skončení záverečných titulkov. ()
V dobe, kedy už multiplexy naplno prevzali vládu nad mysľami návštevníkov kín, ma Goodbye Dragon Inn nezaujal tak, ako mohol v dobe svojho vzniku. Vtedy by to bolo zrejme za plný počet. Našťastie to u nás nie je tak tragické, pretože niektoré kamenné kiná tu ostanú "navždy", avšak aká je súčasná situácia v Taiwane, netuším. Je to síce prevažne melancholické, ale s vkladom celkom vtipného humoru. No a pred týmto filmom som si myslel, že to najhoršie, čo ma môže v kine postretnúť, sú hovoriaci diváci. Ale tie holé vyložené nohy by boli zrejme horšie. 70% ()
Galéria (17)
Fotka © Wellspring Media
Zaujímavosti (3)
- Prvý dialóg sa objaví po 40 minútach filmu. (Bilkiz)
- Režisér filmu Ming-liang Tsai zaň hlasoval ako jeden z 10 najlepších filmov všetkých čias v ankete režisérov Sight & Sound 2012 a 2022. (Bilkiz)
- Dvaja herci, ktorí hrali v pôvodnom Dragon Inn (1967), vystupujú ako diváci v divadle. Chun Shih hrá muža, ktorý plače, keď film skončí, a Tien Miao je starý otec, ktorý prišiel so svojím vnúčaťom. (Bilkiz)
Reklama