Tlmočníčka

Tlumočnice se pohybuje ve vyjetých cestách thrillerů Sydney Pollacka a do jisté míry napodobuje rámec jeho Tří dnů Kondora. Narozdíl od něj ale není tak precizní, poněkud skřípe dějová linie politického spiknutí a rašící milostné vzplanutí mezi hlavní hrdinkou a vyšetřovatelem. Sean Penn si u mě jako herec stojí velmi vysoko, ale jeho role člena tajné služby je snad první, kterou jsem mu nevěřil, i když netvrdím, že podává slabý výkon. Jen to jeho pojetí je pro mě trochu nestravitelné. Nemyslím, že by členové tajné služby měli být ranaři a lidé bez nervů, nicméně kdyby můj kolega dával najevo tak silné emoce, asi bych se bál, že neprojde u psychotestů a poněkud by mě znejisťoval. Nicole Kidman sice hraje slušný standard, ale ruku na srdce, daleko férovější by bylo obsadit do té role černou dívku vzhledem k tématu a zápletce. Tu partyzánku jsem jí mimochodem nevěřil taky, ještě že zůstalo u jediné fotografie. Pollack má nevyrovnané tempo a poněkud křečovitě naroubovaný závěr, nicméně sama zápletka s pointou je nosná a poměrně originální a 20 minut rámovaných setkáním tlumočnice s vůdcem opozice a následným atentátem v autobusu je naprosto precizních. Kdyby si film udržel celou dobu takovou atmosféru a dynamiku, bylo by to pět vyfutrovaných hvězdiček. Celkový dojem: 65 %. Zklamalo mě využití či spíše nevyužití Catherine Keener, která je špičkovou herečkou, a tak zbytečnou postavu si jednoduše nezasloužila... (29.03.2010)

Ďalší z pohľadov na genocídu, tentokrát prostredníctvom prežitku jednotlivca – pohľad na problémy Afriky bez nej, viacmenej postrádajúci zábery na mŕtve telá a vraždenie, však nič neuberajú z dramatična. Podstatou je slabosť – mocných aj tých, čo trpia. Bezmoc riešiteľov i bezzubosť veľkých spoločenstiev stojí oproti ich okázalosti. Krehkosť Nicol iba zvýrazňuje tento fakt. Nie nedôležitou súčasťou doplňujúcou politický príbeh sú osobné príbehy hlavných postáv. Spolu tvoria vyvážený snímok v ktorom sa chvíle napätia striedajú s uvoľňujúcim pokojom a vznikajúcou blízkosťou. Medzi riadkami sa skrýva to, čo Hotel Rwanda kričal nahlas – mierotvorné organizácie sú iba lesklé mydlové bubliny. V skutočnosti je každý SÁM! (25.02.2006)

Ano po 6 letech je Sydney Pollack zpet, ale bohuzel s prumernym a misty nudnym politickym thrillerem, ktery do zanru neprinasi nic noveho. Uz samotna zapletka na ktere Pollack stavi (tlumocnice vyslechne tajny rozhovor v jazyce, kteremu rozumi jen par lidi vcetne ji a ktera navic ciste nahodou pochazi ze zeme, ktere se to tyka) je dost neverohodna. Navic je film mistama nechtene smesnej, docela predvidatelnej a mistama moc rozvleklej. Cely film ma zajmavej strih, nic zbesilyho a dobre to dotvari celkem slusnou atmosferu. Te taky pomaha hudba, ktera se radi mezi ty lepsi. Herci jsou taky v pohode, hlavne Sean Penn je vostrej, Kidman uz tak uzasnej vykon nepredvedla, ale stale nadprumer. Celkove je to dobre odvedena prace, na ktere bohuzel neni nic tak moc zajimaveho (krome toho, ze se natacela v OSN), aby se musela videt. (01.06.2005)

„Pomsta je pohodlná forma zármutku.“ Okrem inteligentného, neuponáhľaného scenára, si ma TLMOČNÍČKA získala jedna radosť plynúcim dialógom. Pritom len v hŕstke scén sa zvýši hlas. Ďalej rozvážnou réžiou skúseného Sydneyho Pollacka, pútavou kamerou nenahraditeľného Dariusza Khondjiho a dobrým hereckým obsadením titulných (životom ubolených a unavených) postáv. Nicole Kidman mi po dlhom čase znova pripadala dobrá a zraniteľná a rezervovaný Penn ma zaujal kamennou tvárou a nečitateľným hlasovým prejavom. Takže si síce nie ste istí, čo si myslí, ste si ale istí tým, že mu to myslí. Spolu tvoria zaujímavý, originálny pár. Režisér mi po slabom NÁHODNOM STRETNUTÍ sprostredkoval niekoľko príjemných pocitov z pozerania svojho najnovšieho filmu (vtedy som nevedel, že posledného). Ale možno i kvôli prehnanej dĺžke (kvôli čomu postupne príde rad aj na veci, ktoré pokojne mohli byť vystrihnuté) som váhal v hodnotení. Volím prísnejšie 3*napriek tomu, že snímka strhne, dojme, ponapína diváka ako posteľnú plachtu, donúti ho zamyslieť sa a ukáže, kam až môže viesť sklamanie nad človekom, ktorému ste verili. Predčasným vrcholom je adrenalínom naprataná scéna v autobuse, ktorá ale zároveň paradoxne vôbec nepasuje do „pokojnej“ hitchcockovskej atmosféry filmu. (10.11.2005)

Šedivý politický thriller, plný nudných kecov o politike dodržiavania ľudských práv, jednoduchej príbehovej kostry na báze prípravy atentátu, krívd minulosti a pod. Nuž skrátka, Pollack objavil Ameriku, myslím to ironicky samozrejme. Ako keby nikto nevedel, že OSN bola, je a vždy bude len taká šaškáreň. Ani v rovine osobnej drámy pani tlmočníčky ma to nejak výraznejšie nenadchlo - šedivé, nezáživné a hlavne ma dosť často štvala naivita hlavnej hrdinky. A S. Pennovi som tu jeho melancholickú melodrámu na báze tragédie a hrdinstva nezožral. Ale snažil sa, len mi to neviem prečo prišlo v jeho podaní trápne. Skrátka aby som to skrátil, celý scenár je nuda ako Brno. Jediné, čo za niečo stálo, bola slušná réžia a niektoré herecké výkony. Veľmi slabý priemer. 50/100 (27.11.2017)