Jar, leto, jeseň, zima... a jar

Film, ktorý by s rovnakou silou fungoval aj bez titulkov...Kim Ki-duk o svojom réžijnom umení tlmočí cez početnosť symbolov, odkazov, prírodných krás, priestor necháva hlavne divákovi..Prírodná scenéria a kamera pôsobia ako ukľudňujúci balzam na dušu...snímok celkovo pôsobí veľmi meditatívne, no filozoficky ma trošku minul. (09.01.2010)

Je to dosť dobrá poetická dráma od Kim Ki-Duka. Má výborný príbeh o mladíkovi, ktorý už od detstva žije so svojim majstrom, múdrym mníchom v malom plávajúcom dome uprostred jazera ďaleko od civilizácie, kde sa učí pokore a láske ku všetkému živému neovplyvnený hriechmi bežných ľudí, ale po zamilovaní sa zmenia jeho hodnoty a znovu musí nájsť sám seba. So spracovaním som spokojný, síce sa tu toho až tak moc neudeje a vlastne ani nahlas nepovie, ale aj tak tento film v skutočnosti o reálnom živote povie viac, než väčšina ostatných. Kolobeh života je tu zaujímavo podaný, jar slúži ako slušný úvod, ale za vrchol filmu považujem jasne leto a jeseň, ktoré krásne ukážu kladné, ale aj záporné stránky života bežných ľudí. Na druhej strane ma sklamala zima, ani nie tak obsahom ako skôr celkovým podaním, myslím, že z tohto sa dalo získať aj o dosť viac a následná jar už očakávane prebehne tak, ako je to jasné po celý čas. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak tu sa ani nedá čo vytknúť, hlavné postavy mnícha a aj mladíka sú úplne ideálne podané a aj zahrané, tých pár zvyšných postáv, ktoré vydržia len jedno obdobie tiež, bavila ma hlavne mladíkova láska, tu nemám žiadny problém. Réžia a technická stránka sú veľmi dobré, Kim Ki-Duk mi sedí a jeho štýl ma bavil aj tu. Plné hodnotenie dať nemôžem, tá zima ma celkom sklamala a navyše mám pocit, že práve táto látka by bola vhodnejšia pre čínskych filmárov, z ktorých by niektorí podľa mňa z tohto dokázali získať aj viac, ale aj tak som veľmi spokojný, kvalitný film, ktorý si ma získal aj po opakovanom pozretí. 79% (13.12.2012)

Meditativní snímek o životě, o vykoupení, o krutosti každé lidské duše, o nekonečném utrpení. Většina filmu se odehrává v dřevěném minichrámu uprostřed jezera, kde si svůj asketický život žijí dva mniši – mistr a učeň. Jaro – tvrdá škola života zahrnuje také uvědomění si smrti, pomíjivosti života. S létem přichází nemocná dívka, jejímž lékem se ukáže být sex. Jenže dívka musí odjet a mladý mnich se – hnán chtíčem – vydává za ní. Sebere kohouta a odchází, zatímco jeho mistr se uchyluje k duchovně naplňujícímu bušení dřevěnou palicí do jakési duté nádoby. Výše popsané je náplní první hodiny filmu, druhá je sice o něco málo zajímavější, ale rozhodně neslevuje na poetičnosti. Jaro, léto… je plné metafor, které však lze vnímat také doslovně. Něco vidíme, něco cítíme, vytvoříme si k tomu nějaký vztah. Je to jeden z těch filmů, kterým se snadno dává pět hvězdiček, protože budí dojem něčeho natolik "přesahového", kterým se však stejně snadno dává odpad!, protože vás zoufale nebavily. A když nad tím tak přemýšlí, je mi celkem lhostejné, jak tento film ohodnotím. Dáme čtyři? Dáme čtyři. 80% Zajímavé komentáře: Adrian, kiddo, Marius, H34D, meave, numi, mm13, Aidan, Anticque, wipeout (22.11.2006)

Nemám rád pojmy ako podobenstvo alebo filmová báseň, zaváňa to alibizmom. Mám rád zmysluplnosť a keď majú veci vo filme hlavu a pätu. Dukov film je podobenstvo a filmová báseň, ktorá má zmysel a hlavu a pätu. Navyše s krásnymi symbolmi, prírodou a atmosférou. Je to film, ktorý dáva zmysel aj na svojom povrchu, pod ktorý sa môžete dostávať stále hlbšie a hlbšie, zhruba podľa možností vlastnej duše. Niežeby neboli na svete zmysluplnejšie "zamestnania" ako mních, neustále poznávanie múdrosti sveta musí byť v určitom zmysle nuda. Sledovanie tohoto minimalistického filmu ale určite nie, aj keď podľa obsahu môže mnohých odstrašiť. Nielen Jar, leto, jeseň, zima... a jar, ale aj človek, žaba, ryba, had... a človek. Ešte si neodpustím poznámku k ľahko odetým postavám počas zimy, i keď v tomto filme to určite nebolo myslené ako klasické filmové klišé, s ktorým sa často stretávam, ja si ale myslím, že aj telo osvieteného mnícha je stále iba ľudské a nepríjemným následkom by sa nevyhlo. Rovnako aj istý nadprirodzený prvok vo filme mi pripadal nadbytočný. (12.04.2013)

Pre milovníkov poézie možno jedna z najkrajších filmových básní, pre mňa ako jasného priaznivcu prózy dielo, ktoré asi nedokážem naplno oceniť. A pritom môj druhý Duk ovplýva elementami, ktoré dokážu zapôsobiť, rada scén dýcha príjemnou atmosférou a výčitky nemám ani ku vkusne použitej symbolike ročných období. Ale ani to nestačí, tento pokus na mňa síce zapôsobil v častiach, ale bohužial nie v celku. (05.08.2009)