Kvintet

Priam archetypálny príklad dvoch kinematografických klišé: Trestuhodne premrhaného potenciálu nie najhoršej východzej premisy, a rádoby-artového neschopného hrania sa na rejžov á la Tarkovský. To, že toto mal zapotreby práve Altman a nejako tam zlanáril aj Paľka  Newmana a iné známe tváre je pre mňa dôkazom, že Nový Holýúd koncom 70. rokov už mlel z posledného a ľudia konečne zažívali vytriezvenie z jeho mýtu. Tento film je hádam najnudnejší pokus o post-apo, či už filozofické alebo nefilozofické, aký som kedy videl. A to nehovorím len o filmovom médiu, ale všetkých médiách všeobecne. Dal by som hviezdičku za ako-tak zaujímavé kostýmy (pokusy o skĺbenie polárnickeho odevu so stredovekým a renesančným), ale nie, nemôžem. Scenár je absolútne príšerný a absolútne neschopný vyvolať u diváka hlbší záujem o postavy, (pravdepodobne budúci) svet v zajatí doby ľadovej, úpadok ľudskej etiky a záujmu o veci (vrátane vôle žiť a vážiť si život). Režisér priam nábožne upriamuje pozornosť diváka na posadnutosť postáv hraním hazardnej spoločenskej hry, ktorej hranie často končí zabitím niekoho... a nikdy nám pritom ani len náznakom nevysvetlí, aké sú pravidlá. Pri všetkej úcte, toto sú lacné "kartové triky v tme". Ak je táto hazardná hra tak zásadná pre zápletku a dej, divák by mal mať aspoň šajnu, čo tie donekonečna postavami papágájované pravidlá a "duchaplné poznámky" na margo hry reálne znamenajú. (Spoiler: Trt makový.) Logiku tejto novej doby ľadovej už radšej ani podrobnejšie neskúmam: Okrem ľudí z väčších cicavcov prežili len rottweileri (zjavne z chovu, s odstrihnutými chvostmi), plemeno psov neslávne svojou krátkou srsťou absolútne nevhodnou do arktických podmienok ? Mám chuť zinscenovať ten starý vtip o Inuitoch, a rozbiť o scenáristu tejto hovadiny deku, a potom aj ponožky (sú zmrznuté, há-há, chápandos mojim blbým fórom ?). Chúďa lúmen Paľo Newman celý čas vyzerá a prednáša repliky, ako keby tam bol za trest (á la na nekonečnej schôdzi u nás za komančov) a úprimne ľutoval, že sa do tejto blbinky nechal zlákať Altmanom. Priznám bez mučenia, fiktívny príbeh vo svete (či už reálnom alebo fiktívnom), ktorý je v zajatí doby ľadovej je námet, pre ktorý mám slabosť. O to viac ma mrzí, keď sa niekto pokúsi o kvázi-nízkorozpočtovú drámu v takomto dejisku a zbabre to na celej čiare. Ale úplne na celej. Takmer nič tu nefunguje, a nebyť Altmanovho mena, celá záležitosť by mi pripadala ako nejaký zbabraný študentský film, do ktorého sa nejakým zázrakom podarilo zlanáriť Newmana a pár ďalších známych tvárí, potom ho dostať po známostiach do kín. Jeden z o hĺbavosť sa pokúšajúcich 70.-kovských SF filmov, ktorý si budem pamätať nie pre jeho kvalitné spracovanie a napínavý dej (Crightonov Westworld zo 73-ho je výborný príklad), ale práve pre jeho neuveriteľnú nudnosť, nelogickosť a nešikovné pokusy rozpitvávať veľké témy typu ľudskosť, krutosť, nádej, únik, atď. Odfláknuté dielko s premrhaným potenciálom, ktoré bolo varovným signálom kam sa éra čoraz pseudointelektuálnejších "New Hollywood" rejžov uberá. Cimino to potom zaklincoval o rok neskôr svojou neslávnou Nebeskou bránou. Ak chcete post-apo v dobe ľadovej s (nezamrznutými) vláčikmi, prečítajte si radšej La Compagnie des Glaces od Georges-Jean Arnauda (úlet, no zrozumiteľný úlet) alebo si hoci zahrajte aj ten Frostpunk od 11 bit. //// Zaujímavé komentáre: Rob Roy (21.06.2021) (menej) (viac)