Hrob světlušek

Nikdy by som nepovedal, ze sa divam na dramu o krutosti druhej svetovej vojny a pocas filmu som si pomaly prestaval vsimat to, ze je to kresleny film. Ked si predstavim, ze podobnych pribehov sa muselo udiat viac, nez dost je velmi smutne, ale aj obdivuhodne, ze sa ho reziser Takahata rozhodol natocit prave animovanym sposobom. U mna to ma jednoznacne plne hodnotenie... 28.07.2010 ________ Hlasy v anglickej verzii: Rhoda Chrosite - (Setsuko) +++ J. Robert Spencer - (Seita) +++ Amy Jones - (Teta) +++ Veronica Taylor - (Mama) +++ Hudba: Michio Mamiya +++ (28.07.2010)

Myslíte si, že najlepší protivojnový film je Ryan alebo Línia ? Figu borovú. Emocionálny dopad tohto filmu ich prevalcuje ľavou zadnou. Príbeh dvoch sirôt, ktoré sa prebíjajú životom počas posledných dní vojny v Japonsku je asi najlepším zobrazením toho, kto to vo vojne schytá najviac. Bez akejkoľvek nadsázky prvotriedna vojnová dráma, s ktorou sa môže porovnávať možno Schindlerov zoznam. Hrob svetlušiek patrí do zlatej siene najlepších anime a rozplače aj najväčších cynikov. Ja sám naň nájdem znovu odvahu možno po pár rokoch, pretože tú depku čo som z toho mal zahnali až tri hodiny Ranmu 1/2. P.S. Vlastne sa zhodujem s Gimlim ale komentár som písal nezávisle. 10/10 (06.07.2005)

Anime určite nie je pre mňa. A vlastne ani neviem pre koho sú určené. Pre deti nie kvôli tematike a pre dospelých nie kvôli vyjadrovacím prostriedkom. Mne navyše nie kvôli tomu, že námetom je utrpenie Japoncov po prehratej vojne. V kontexte so zverstvami, ktoré japonské vojská páchali po celej juhovýchodnej Ázii ťažko hľadám empatiu k ich utrpeniu. (08.05.2018)

Dôkaz, že animovaný film neznamená automaticky film pre deti. A Japonci na to prišli už dávno, kde obyčajným kreslenými príbehmi dokážu sprostredkovať rovnaký zážitok ako tými hranými. Na Grave of the Fireflies navyše vďaka prekrásnej animácii ani náznakom nebadať tých takmer už 30 rokov od vzniku. Príbeh je síce jednoduchý, ale vo svojej podstate veľmi silný. Pojednáva o dvoch sirotách počas druhej svetovej vojny v Japonsku a ťažkom prežívaní obyčajných ľudí v tomto konflikte, ktorý sa ich nijako netýka a prináša len zbytočné obete na ľudských životoch. Nebojí sa aj odvážnejších záberov (hlavne pre diváka neskúseného s japonskou animovanou tvorbou) napríklad na mŕtve telá a všetko vykresľuje v čo najväčšie autenticite. V príbehovej jednoduchosti tkvie sila a tak sa nezameriava na komplikovaný dej, ale na čo najuveriteľnejšie zžitie diváka s dvomi uveriteľnými (aj keď len „nakreslenými“) postavami a vykreslením ich ťažkého osudu. Hravý tón zo začiatku filmu plný radosti a detských úsmevov sa postupom času mení na existenčnú drámu, a aj keď musím uznať, že v tomto prípade je to až príliš zámerné citové vydieranie, tak mi to vzhľadom na sympatie (aj keď mierne účelové, keďže sa jedná o malé deti) zdieľané s postavami vôbec nevadilo. Sentimentálny tón podčiarkol nelichotivé tému vojnového konfliktu na pozadí. A úplný záver je následne až prekvapivo dojemný a opäť len kvitujem, že Japonci neservírujú žiaden happy end, ktorý by sa očakával od amerického kresleného filmu, ale neboja sa síce prekvapivého, no vo svojej podstate najlogickejšieho možného zakončenia. „Obyčajný kreslený film“ tým tak svojou reálnosťou predčí aj hrané filmy. (23.03.2014)

Srdcervoucí, děsivý příběh o krutosti druhé světové války popsaný tak barvitě, až je člověku smutno. Připadala jsem si zoufale, při pomyšlení, že to není fikce, ale hrozná realita, která zničila život mnoha nevinným lidem. Jeden z mých nejsilnějších zážitků. Slzy se mi rozutekly po tváři aniž by šly zadržet- vlastně jsem se o to ani nesnažila. Jsou filmy, na které se člověk podívá, a o týden později neví, o čem byly, Hotaru no Haka je film, na který nikdy nezapomenete. Film, který zůstane ve vás. (28.02.2004)