Čas vlkov

Po dvoch týždňoch, opäť Haneke, pričom už sa blížim do finále s jeho filmovými zárezmi, kde ma nečaká opäť žiadny optimizmus, ale poriadna d-e-p-k-a, alebo d-e-p-r-e-s-i-a ? ! ? Je to jedno, ktorý pojem si vyberiem, lebo aj tak som zaplavený brutálnymi psychologickými zábermi, ktoré neveštia nikdy nič dobrého, a sú tu prezentované tak, že som sám v sebe pociťoval nepredstaviteľnú, úzkostlivú, vnútornú ANTI - pohodu, ktorá po celý čas pretrvávala. Ak by sa v reáli stalo, to, čo sa stalo vo filme Michaela Hanekeho, tak všetci by sa správali presne tak, akoby sa správali, a inak by to byť ani nemohlo ? Ľudia sú odjakživa beštiálni, ukrutní a barbarskí, nádherný hyenizmus, vezmite si, čo by robili v 21. storočí, ak by došlo k masívnej apokalypse ? To je ešte podľa mňa veľmi slabá náplasť, čo mi prezentoval negatívny režisér Haneke, ktorý neznáša človeka, ľudí... (15.10.2017)

Plyne to odnikud nikam, ale to docela dává smysl. Co má taky matka z města se dvěma dětmi dělat. Prostě spoléhá na druhé. Vadilo mi, že nebylo řečeno v čem je přesně se světem problém. Pochopil jsem, že měli nedostatek vody, ale to je vše. Celkové živoření mi přišlo vyobrazeno dobře a události, které přerušovaly obecnou apatii byly většinou neradostné. Nejradši jsem měl dceru a jejího kámoše výrostka. Účel posledního záběru z okna vlaku mi zůstal skryt. (27.09.2014)

Nízkorozpočtové a rádoby psychologizující postapo od misantropa Hanekeho na mě zapůsobilo jedině tím způsobem, že mi otrávilo náladu. Až na Huppertovou (a dvě tři další výjimky) hnusní a nesympatičtí herci, naprosto nezajímavé postavy, nezáživný děj, snaha o syrovost a realističnost, a přitom zjevná intelektuálská vyumělkovanost. Každé druhé béčko v sobě skrývá mnohonásobně víc zábavy i hlubší poselství, než takovýhle banální pseudoart s bezradným scénářem. Kdysi dávno předávno v Ponrepu jsem film shledal docela zajímavým jak si matně vzpomínám, dneska už ani trochu. (20.03.2018)

ocenenia : MFF Cannes 2003 - Nesúťažný výber ◘◘◘◘ Čo vlastne robí človeka človekom? Schopnosť nastoliť "řád" (poriadok)? spolupatričnosť? individualizmus? schopnosť sebaobety? nádej? alebo iba tá najpevnejšia vôľa prežiť bez ohľadu na okolnosti a budúcnosť? čo dáva človeku silu žiť a chcieť žiť? V čo človek verí, že napriek vedomiu vlastnej pominuteľnosti dokázal nájsť v sebe toľko vôle a podmaniť si celú Zem a stvorenstvo? Je naozaj koncept ľudských dejín hladaním slasti a vyhýbanie sa strádaniu pre čo najväčšie masy - utilitarizmus (Bentham)? alebo najvyšším kritériom je kantovská morálka? alebo predsa len má pravdu Schopenhauer, že svet je iba vôľa a predstava? podnetný film (06.10.2011)

Nie som si istý, že postapo je ten pravý subžáner pre pána Henekeho. Minulosť mu ide, s deckami to taktiež vie. Atmosféra ale nie je až tak skľúčujúca, peniaze v rozpočte boli asi tiež značne obmedzené. A psychológiu to Haneke nedobehol. Klasické situácie, aké od žánru čakáme, každý hrá na svojom piesočku. Skrátka k postapo tu veľa nového povedané nie je. Ale potešili jednotlivosti ako aj otvorený záver, respektíve budete mať dojem, že tu žiaden začiatok, stred ani koniec nie je, rovnako ako by to bolo aj v realite. No a čas vlkov je predsa na Zemi neustále... (21.01.2020)