Žiť

Keď už mám chcípnuť, ešte si zadrogujem, zasúložím. Typicky konzumná predstava, ako si užívať život. Niektorí to robia aj bez toho, aby vedeli, že zomrú. Tento film sa našťastie, aj vďaka veľmi starej predlohe, ktorá čerpá dokonca až z Tolstého, nemohol pohnúť týmto smerom. Je to dielo viac menej artové, Nighyho výkon naozaj pozoruhodný. Taký náladový film v štýle lepšie neskoro ako nikdy pri hľadaní šťastia a zmyslu vo svojom živote a práci. S myšlienkou, že aj s vedomím smrti môže byť človek šťastnejší než bol kedykoľvek predtým. (15.03.2023)

Ishiguro veľmi umne adaptoval pôvodný scenár. Kurosawov citlivý príbeh rezonoval v 50.rokoch, medzi jeho samurajskými eposmi, ako citlivá sonda do duše umierajúceho človeka. V podaní skvelého Takaši Šimuru ten film rezonoval a podľa môjho názoru aj rezonuje svojou morálnou čistotou a dôležitosťou výpovede, že aj malý skutok dokáže zmeniť niektoré veci k lepšiemu. Jeho anglický remake je o 70 rokov neskôr rovnako aktuálny, ako pôvodný film. Môže za to perfektný casting, ktorý umožňuje Billovi NIghymu túto mesmerizujúcu morálnu čistotu zopakovať. Krása a význam toho filmu sú očividné. Bez citového vydierania, len s túžbou vypovedať pekný a úprimný príbeh. Niekomu to nemusí stačiť, niekto tam bude potrebovať niečo trefnejšie, údernejšie, silnejšie. Hoci pre mňa ten film doslova prekypuje silnými detailmi, ktoré na konci vytvárajú pôsobivý celok. Neviem. Takýchto filmov nie je veľa. Bola by škoda keby zapadli prachom, hoci aj v dnešnej dobe majú toho veľa čo ponúknuť. Ani neviete, ako veľmi by som prial Billovi toho Oscara. (04.03.2023)

Jemnocitné Living v podstatě končí tam, kde oslavné Než si pro nás přijde začíná. Pojednává o vnitřním vykoupení i potřebě inspirovat netečné prostředí, které má na duševní regeneraci víc času než umírající protagonista. Kazuo Ishiguro následuje kostru Kurosawova originálu, ale stejně jako v Soumraku dne doluje emoce převážně z nevyřčeného a strojený svět úředníků používá nejen jako alegorii k dogmatizovanému britskému snobství a bezduchosti, ale i jako zrcadlo celé otupělé společnosti řízené překomplikovanými schvalovacími procesy. Bill Nighy perfektně ztvárňuje stín dříve energického muže, který se zrcadlí v mladém usměvavém kolegovi a jenž chce v posledních měsících života najít smysluplné nazírání vlastní existence. Není to přitom o jeho vývoji (o protagonistovi se vlastně nic moc nedozvíme), nýbrž o dopadu jeho počínání a změny na okolí. V závěru možná oproti průběhu až moc upovídané a doslovné, ale jinak moc emotivní a krásně natočené drama, které perfektně balancuje mezi tragičností a životním optimismem. Nighy si zaslouží Oscara, takhle procítěný výkon od jakéhokoli herce nepamatuji. (07.03.2023)

V poslední době najít film takovýhodle klidu a takovýdle milý povahy, to je kumšt. Sem moc rád, že si Britové vybrali zrovna Kurosawův film jako předlohu, kterou navíc velmi umně zadaptovali. Bill Nighy je výtečnej a překvapili i ostatní herci, kteří taky předvádí velmi profesionální výkon. Jsem moc rád, že je film tak mile podán, opravdu jsem. Takovýdle filmy nutí ty, který na to přistoupěj, k zamyšlení. A to by měl bejt taky účel filmu, hned za zábavou. (17.09.2023)

Krásny film. Od začiatku až do konca. Bill Nighy ma veľmi milo prekvapil, poznala som ho len z Love Actually, ale wow Mr. Williams už asi navždy zostane jeho životnou a nezabudnuteľnou filmovou rolou, pretože toto bolo teda niečo. Klobúk dole. Living by si okrem už nominovaných kategórií na Oscara zaslúžil nomináciu aj za hudbu a výpravu. Celkovo sa mi veľmi páčila atmosféra Londýna 50tych rokov a aj kostýmy. Celý film je urobený v retro štýle počnúc úvodnými titulkami až po záverečné. Zaujímavá je aj kamera, práca so svetlom a farbami. Living je jednoducho radosť sledovať🧡. Vrelo odporúčam. Asi si niekedy pozriem aj japonský originál Ikiru. Najkrajšie scénky: Sunday Ice-Cream & Mr. Zombie. Na hojdačke v jeden zasnežený večer šťastne si pospevujúc The Rowan Tree. 85%. (06.03.2023)