Réžia:
Robert AldrichScenár:
Christopher KnopfKamera:
Joseph F. BirocHudba:
Frank De VolHrajú:
Lee Marvin, Ernest Borgnine, Keith Carradine, Charles Tyner, Malcolm Atterbury, Simon Oakland, Harry Caesar, Hal Baylor, Matt Clark, Elisha Cook Jr. (viac)Obsahy(1)
Dva hoboes (Lee Marvin) a (Keith Carradine) vedou nelítostný boj s krutým Shackem /Ernest Borgnine/ při jejich snaze přejet "Severní dráhu". Vynikající herecké výkony a nádherná scenérie hor kudy vlak projíždí, vévodí tomuto filmu z dob "velké krize". Úvodní melodii filmu zpívá hvězda americké country, dnes již nežijící Marty Robbins. (modista)
(viac)Recenzie (59)
Mašinkový filmek, Lee Marvin jako Hoboes snažící se přepravit vlakem z bodu A do bodu B. To mu ovšem komplikuje zelenáč Carradine, který mu leze do zeli a Ernest Borgnine, jako zlý mašinfíra, vraždící tuláky kladivem, který nesnese černé pasažéry na svém parním vláčku. Celý příběh je zasazen do dob velké hospodářské krize v USA a využívá nádherných lokací. Film se tváří jako westernový příběh, a tak jej brát lze. Ovšem nelogičností v něm je spousty, včetně finálního souboje, nad kterým lze jen kroutit hlavou. Pravda, může se tvrdit, že film je ze sedmdesátých let, ale Aldrich již měl v té době na kontě podstaně lepší a filmařsky zvládnutější filmy. Volím zlatou střední cestu. ()
Netradičný pohľad na podivnú cestovateľskú záľubu tulákov, ktorých je po hospodárskej kríze viac než dokáže železničná spoločnosť kladivami a kopancami odohnať. Hlavný hrdina L. Marvin sa zameral na obávaný vlak, ktorému šéfuje neľútostný E. Borgnine. Dobre sa to pozerá, film má spád i napätie, len som si nebol istý tou motiváciou tulákov riskovať svoje životy pre niečo , čo vlastne ani nepotrebovali. Ani moje hodnotenie nie je veľmi isté, kolíše medzi 3 a 4roma hviezdami, ale L. Marvin to prevážil bližšie k štyrom. 70%. ()
Reziser Robert Aldrich natocil vskutku posobivy akcny film o tom, ako dvaja tulaci chcu sa zviezt na vlaku na Severnej Drahe v USA. Zaroven je Emperor of the North moralne zvrateny film : glorifikuje hobboes a ciernych pasazierov a utahuje si z tvrdej poctivej prace obycajnych ludi, ktoru miestami dost dehonestuje a zosmiesnuje. To asi poctivych tvrdo pracujucich dost hodne naserie. Hereckych vykonov je tu sice malo, ale vsetko vynahradza krasna priroda, kde divak sa moze do sytosti nabazit. Filmu kraluju najma dvaja herci : Ernest Borgnine /Wild Bunch/ a Lee Marvin /Man who shoot Liberty Valance s Jamesom Stewartom a Johnom Wayneom/. Mlady Keith Carradine /Jizanska Pohostinnost/ vsak herecky za Marvinom stihal, takze dala sa filmarina poriadne uzit. A dobrodruzna jazda sa moze zacat. Divak sa nebude nudit, stale je co pozorovat a stale sa nieco deje. Takze za mna spokojnost, taketo filmy mam rad. 100 % ()
Prvá približne polovica snímku mi v podvedomí maľovala päť vyblýskaných hviezd. Dobrodružná dráma so sociálnym podtextom, v netradičnom prostredí, s dobre vykreslenými a skvele stvárnenými postavami, chytala sa ma triaška, čo ešte príde, kam tento súboj vyústi. Potom prišlo pár hluchších miest a najväčšie sklamanie nastalo, keď nabehli záverečné titulky a ja som neveriacky zízal, ktorým komínom vyletel ten obrovský potenciál a vytratil sa takmer bez stopy. Samotným koncom príbehu, ako ho zvolili, to asi nebude, škrípu skôr posledné slová postavy Lee Marvina. Ticho by hukot a rachot odchádzajúceho vlaku doprevádzalo ďaleko trefnejšie. ()
čakal som troška viacej, na môj vkus trocha pomalé, ako ten vlak. Na druhej strane celkom fajn country tam znelo, a aj potulky krajinou a zábery neboli o veci. Vadil mi troška teatrálny herecky prejav starého Ernesta. No a aj téma o "frajeroch hoboes" mi príliš nesedela. A tak jediný komu dávam tie bodíky bol pan Marvin. Film nebude patriť k tým, ku ktorým sa občas vraciam. ()
Galéria (32)
Fotka © Twentieth Century Fox Film Corporation
Zaujímavosti (7)
- Podle Roberta Aldriche měly postavy Ernesta Borgnina, Lee Marvina a Keitha Carradina představovat institut moci (establishment), opozici k ní a mládí dneška. (džanik)
- Název odkazuje na humor hoboes (pozn. železničních tuláků), kteří si během Velké hospodářské krize dělali legraci ze své zoufalé situace: nejlepší hobo na světě byl vládcem severního pólu (pusté země). (džanik)
- Původně měl film režírovat Martin Ritt, ale produkce ho vyhodila. S dalším kandidátem, Samem Peckinpahem, se nedohodli na honoráři. Nakonec byl projekt nebídnut Robertu Aldrichovi. (džanik)
Reklama