Rysavá jalovica

Život Slovákov nebol ľahký a tak komédie zo života bežných ľudí majú iba takúto jednoduchú príchuť. Najčastejšie do nich obsadzovali podľa mňa, teda do tých, čo aspoň za niečo stáli, Jozefa Kronera, ktorý dušu Slováka vedel sparodovať svojským, no o to viac pre ľudí zábavnejším spôsobom. Poviedka Rysavá jalovica ma veru veľmi nezaujala, je jej príznačné, že tak ako podobné diela svojej doby má hlavných hrdinov Adamov a hrdinky Evy, teda by som mal skôr povedať postavy, lebo hrdinstvo u Slovákov zas až tak veľké v mnohých prípadoch nebolo. Toto dielo by som nazval aj ľahkou a nenáročnou klasikou, kde ma zabavil ten záver, kde o hlade a smäde žena vyhnala svojho muža jalovicu hľadať a potom si predstavovala, ako mohol zomrieť. Jozef ten čierny humor dal dobre, no inak podľa mňa nejde o výnimočné dielo. (09.08.2013)

Adaptace tehdy 85 let starého díla Martina Kukučína: zimní, předvánoční příběh "kapcáře" Adama Krta z Adamoviec (kapce jsou vysoká soukenná obuv, nošená zvl. v zimě), který jde na trh a za utržené :) peníze má pořídit něco adekvátního. Smlouvá o jalovici, až nakonec uspěje u "kmotra" Trnky. Jenže tehdy to teprve začíná... a v této tvrdě matriarchální společnosti snad ani nelze nečekat, že za vším bude žena, když se jim kráva najednou ztratí. A je Krt následně vyhnán z domu a Trnka ho musí dlouze hledat... Asi je potřeba být trochu Slovák, aby to člověk plně docenil (třetí hvězda je čistě za idylický závěr). :) P. S. Překvapilo mě, že už tehdy měli perníčky se zrcátkem (hodně podobné tradičním záhřebským licitarům) a dělali andělíčky ve sněhu (Krtova žena Eva v jedné vidině). (27.01.2013)

Tak na nasho Jozka Kronera nemam ine ako bohemsky ovencene slova vyjadrujuce vdaku za jeho celozivotne ucinkovanie. Pre mna je tento film vrchol jeho komedialneho umenia. Majster v improvizacii, slova, grimas, vtipkarcenia a spolu s Rajniakom, neodlucitelna dvojka komedie vytvarali neporazitelnu dvojicu humoru. Klobuk dolu a velka ucta pred tymho filmovym a divadelnym velikanom, jeho spoluputnikom Rajniakom a jednym z najlepsich Slovenskych reziserov Martinom Tapakom. (15.01.2013)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Predtým, než skončil Janko Kroner tam, kde skončil, to bol jeden z najcharizmatickejších slovenských hercov súčastnosti. Hanba mi, že k jeho strýcovi som sa dostala až teraz. Jednoduchý príbeh slúži ako perfektný podklad na humorné situácie, vďaka krátkej stopáži tu niet hluchého miesta. Smiala som sa v podstate stále. Ani svojho pravidelného spoločníka nepočujem každý deň smiať sa tak nahlas. Za 62 minút som sa naučila, že slovenská kinematografia nie je taká zúfalá, aspoň nie ak siahnem o pár desiatok rokov naspäť a pripomenula si, že dej skutočne nemusí byť prekombinovaný, aby bol pútavý. A po rokoch som objavila pôvod známeho označenia "mrcha žena". ;) (15.09.2016)