LuiCJ

U druhého Asterixa už vidieť badateľný posun. Goscinnym a Uderzom, pôvodnými tvorcami série prebratá režisérska stolička po Goossensovom galskom debute bola dobrým krokom. Postavy pôsobia živšie a celá animácia je akási farebne bohatšia. Komiks som nečítal, no myslím, že skalní fanúšikovia by povedali, že je Asterix a Kleopatra o čosi dôvernejší predlohe, ako jeho predchodca. Osobne to však porovnať neviem. Hudba je tiež viac vyleštená. Spojenie barbarskej Galie s architektonicky prekvitajúcou egyptskou civilizáciou bol výborný nápad. Úloha postaviť v perle antickej ríše, v samotnej Alexandrii, palác pre veľkého Gaia Iulia Caesara pod patronátom hrozivej Kleopatry VII. je vskutku zábavnou zápletkou. Dávka satiry a sureálneho humoru (v podobe šialených Obelixovych snov, spievajúceho leva či Santa Clausa na stene pyramídy) tomu len pridávajú. Výsledkom je tak bezpochyby vtipným rodinným dobrodružstvom - spolupráca nešikovného egyptského architekta a mocných galských keltov na projekte roka pobaví aj tých najstarších.

Na Asterixovi som vyrastal. Neohrozený galský bojovník a jeho priateľský tím rovnako smelých súkmeňovcov bol pre mňa od detstva zdrojom zábavy. Inak tomu nebolo ani nedávno, kedy sme si celá rodina, v samotnej Gálii, opäť prvého Asterixa pozreli. Komiksová predloha prečítaná zhruba dvakrát bola výborným spôsobom ako si precvičiť pôvodný jazyk, v ktorom bol tento malý, no mocný galský hrdina vytvorený. A ešte som sa aj solídne zasmial. Prvý film podľa preslávenej komiksovej predlohy natočil belgický umelec Ray Goossens bez vedomia originálnych tvorcov - Reného Goscinnyho a Alberta Uderza. Údajne neboli po súkromnej projekcii s výsledkom spokojný. Kritike do istej miery rozumiem. Film možno po animačnej či komickej stránke nedosahuje kvalitu predlohy (ako spomínajú viacerí fanúšikovia). Avšak dobrodružný príbeh o tom ako sa úbohí Rimania snažia odhaliť starostlivo strážené tajomstvo prípravy zázračného elixíru, a ešte s k tomu ikonickou Calviho hudbou, zabaví vskutku celú rodinu. Aj tých, ktorí komiks Asterix a Galovia nečítali.

Svätý Ignác z Loyoly patrí k jedným z najvýznamnejších svätcov. Temperamentný vojak a neskôr silný konvertita na kresťanskú vieru založil (dnes) najväčší rímskokatolícky rehoľný rád, Spoločnosť Ježišovu. Je pravda, že nám na oči v súčastnosti vyskakuje prevažne zhnité ovocie, ktoré prináša. Nedá mi nespomenúť bludy Jamesa J. Martina, sériového zneužívateľa Marka Ivana Rupnika či známeho modernistu Thomasa J. Reesea. Avšak aj napriek žalostnému stavu Rádu jezuitov, s príbehom jeho svätého zakladateľa je potrebné sa oboznámiť. DVDčko mi dlho ležalo odložené, no raz ten deň prišiel a film som si pozrel. Síce rozdelený na polovicu, ale pozrel. V prvom rade som rád, že sa niekto prakticky chopil myšlienky natočiť snímok o živote svätého Ignáca z Loyoly. Príbehy týchto hrdinov treba bežným ľuďom predstavovať a hlavne pripomínať - viac, ako kedykoľvek predtým. Tu to celkom prechádza. Dej je zvládnutý fajn, divák narazí na množstvo flashbackov či rôznych scén ponúkajúcich pohľad do Iñigovho vnútra. Vystupňované je to dobre. Hoci, čakal som niečo aj zo samotného zakladania Jezuitov.  Oceňujem aj dramatickú hudbu, solídne zloženú. Potom však prichádza vizuálne spracovanie filmu - a to je samostatná kapitola. Ak je toto vkus filipínsko-španielskeho publika, asi treba zdvihnúť laťku. Miestami som mal pocit akoby som sa pozeral na absolútne gýčovitú vojenskú stredovekú počítačovú hru z 2000' rokov, kde je ešte obrazová frekvencia tak rozkúskovaná, že to máte chuť v momente nejakým spôsobom opraviť. Je to však film na DVD a tu ani rýchlejší internet nepomôže. Takisto, herecké výkony tiež neboli vrchol toho, čo som kedy videl. Mnohé scény pôsobili dosť umelo a neprirodzene (napríklad Ignácovo dvorenie sa dáme). Niečo podobné by som čakal možno v nejakom menšom ľudovom divadle. Zdá sa mi však, že sa to v druhej polovici filmu zlepšilo. Scény boli omnoho pozerateľnejšie a historicko-umelecké spracovanie mi tiež sadlo. Nápad s malým Ježišom bol super. Svätého Ignáca z Loyoly v réžii Paola Dyho a Cathy Azanzy by som zhrnul a film s veľmi silným, pekným a dôležitým posolstvom, no v spracovaní, ktoré krásne zapadá do kategórie "B".  Ako som však už povedal, s príbehom svätého zakladateľa Spoločnosti Ježišovej je potrebné sa aj tak oboznámiť a tento film môže podať pomocnú ruku.