tick, tick...BOOM!

Otvorene priznávam, že ten film by si odo mňa zaslúžil o niečo vyššie hodnotenie. Vie správne pracovať s emóciami, má vynikajúceho Andrewa Garfielda v hlavnej úlohe, perfektné piesne a aj téma o writer's block mi ako niekomu kto sa mimo svojho hlavného zamestnania, ktoré ho živí venuje pomimo aj profesionálnemu písaniu lyrics sadla ako uliata a dokázal som sa plne stotožniť s témou, ktorej sa Tick, Tick... Boom! venuje. Zároveň je to veľká pocta divadelným doskám, ktorá musí potešiť každého fanúšika divadla. A to je trocha ten môj problém. Ja totiž nie som nijaký veľký fanúšik divadla. Skôr preferujem tú filmovú tvorbu (obviously) a aj keď proti divadlu nič nemám, tak naposledy som v ňom bol snáď ešte na základnej škole. Vôbec nesledujem ani len svetovú divadelnú scénu, netuším kto bol Jonathan Larson a aj o Lin-Manuel Mirandovi som prvý krát počul iba nedávno pri "televíznej" premiére Hamiltona, ktorý mi však v podobe na televíznej obrazovke veľmi neučaroval (no uznávam, že naživo v divadle to musí byť neskutočný zážitok). Rovnaký pocit som mal aj pri Tick, Tick... Boom!, kde sa síce už nejedná "iba" o kamerový záznam predstavenia z divadla ako pri Hamiltonovi, ale kde mi taktiež prišlo, že toto by evidentne mohol byť perfektný zážitok v divadle, kde by to striedanie emócií a atmosféry (od veselo rozjuchanej po depresívnu) mohlo pôsobiť šikovnejšie, plynulejšie, hravejšie. To je vlastne problém, ktorý s Mirandom mám pri všetkých filmoch na ktorých sa podieľal, či už ako skladateľ alebo režisér. To čo bez pochyby funguje v divadle, nie až tak dokonale funguje vo filme. Predsa len sú to dve rozličné komunikačné média. A tak kde muzikálové čísla sú silou Tick, Tick... Boom!, tam je jeho slabinou vlastne väčšina scén kde sa práve nespieva. Raz je tu Jonathan šťastný, raz zaľúbený, raz deprimovaný, ale akoby tomu chýbala jednotná línia, celé sa to deje v takom nijakom slede udalostí bez pocitu, aby divák s ním tieto momenty hlbšie prežíval. Emočne to síce v mnohých scénach funguje tak akurát, ale vlastne to celé zo mňa vyprchalo akonáhle nabehli na Netflixe záverečné titulky. V divadle by som tento zážitok asi ešte prežíval niekoľko desiatok minút, vo filmovej podobe odznel až prirýchlo. CELKOVO: 6/10 (22.11.2021)

Nemám rád muzikály, ale tu sa mi veľmi páčili pesničky. Ale to je tak všetko. Spev Garfielda som nemusel a ešte menej jeho útrpný výraz, bol celý čas akoby v kŕči až sa tam skoro celý dokrčil. Film priniesol povinnú politickú korektnosť, veď bol vlastne o Jonathanovi Larsonovi, ktorý nás predčasne opustil už v 35 rokoch a ktorý vo svojej tvorbe skúmal sociálne problémy multikulturalizmu, závislosti a homofóbie. Všetko v poriadku, ale na čo to trebalo ešte prikrášľoval a dali mu za partnerku mulatku? To sú na to nejaké kvóty na to? Nič proti Alexandre Shipp, je krásna a talentovaná. Ale ak sa bavíme o životopisnom filme, tak by sme to mali natočiť tak, ako sa to stalo a nie si vymýšľať bludy len kvôli trendom. Larson mal totiž bielu priateľku, jedine, že ma klame zrak, ale na fotkách žiadnu čokoládu nevidím. (11.12.2021)

Jonathan Larson je legendou, a Lin-Manuel Miranda mu svojim režisérskym debutom dal prekrásnu poctu, ako aj Broadwayu a muzikálom ako takým - Sunday bol pre muzikálových fanúšikov to čo bol "Avengers... assemble" pre fanúšikov MCU, a mám pocit, že to nepreháňam ani v najmenšom. Andrew Garfield je skvelý ako JL, a naproste ma uchvátil jeho stvárnením, a všetky nominácie budú naplno zaslúžené; Robin de Jesus vo vedľajšej úlohe takisto skvelý, a to ako ma zaujal v minuloročnom The Boys in the Band, tak aj tento rok pokračuje, a ja stávam veľkým fanúšikom. Tick, Tick... Boom! je filmom o nádejach, snoch a ich realizácii, o tej neľahkej ceste na ktorú sa mnohý tvorcovia vydajú, ako aj mnohokrát pokrútených ideáloch či prioritách, je o láske, sklamaní, živote, smrti, existenciálnych krízach, o radosti a smútku, o priateľstve, o tom čo v živote záleží - mnohé sa ma dotýka priamo, pohladí pri srdci, ako aj zasmúti. Aj napriek tomu, že mi niečo málo chýbalo, možno tá správna nálada, tak sa k filmu určite s radosťou vrátim, určite k tej spomínanej scéne Sunday, a piesne mi budú v hlave víriť po veľmi dlhú dobu... no nateraz 4.5* (22.11.2021)

Proč je ke změně potřeba katastrofa? Tick, Tick...pár silných songů. Tick, Tick...pár slabých momentů. Tick, Tick...sympatická skupinka bohémů. Tick, Tick...zhudebnění nedělního brunche boží. Tick, Tick... rozpor mezi světem reklamy a umění totálně on point! Tick, Tick...devadesátkový New York je vždycky trefa do černého. Boom...máloco mě letos takhle rozbrečelo. (19.11.2021)

Lin-Manuel Miranda je extrémně šikovný chlapík. Umí vytvářet krásnou hudbu, texty jenž mají hlavu a patu, a teď ukazuje, že mu režisérské řemeslo není cizí. Je vidět, že tento projekt je srdcová záležitost a Miranda chce, aby se diváci dozvěděli o Jonathanovi Larsonovi. Navíc je to pojaté jako částečná biografie/muzikál o tvorbě muzikálů/hezký film o přátelství a lásce. Po vizuální stránce je to krásně natočené a má to působivé scény. Miranda to hezky natočil, a na film se dobře kouká. Hodně moc se mi líbila kamera od Alice Brooks, která je netradiční a využívá různé úhly, dlouhé záběry, montáže atd. Bohužel mám trochu problém s délkou filmu a počtem písní.  Přišlo mi to delší, než to ve skutečnosti je. Písní je ve filmu opravdu hodně a některé písničky byly neustále o tom samém a chyběla mi nějaká výraznější. Celý film stojí a padá na hereckém výkonu Andrewa Garfielda. Pro Garfielda je to herecký koncert, ve kterém předvádí, jak moc je talentovaný a šikovný herec. Líbil se mi výkon Alexandry Shipp, protože svou roli zahrála s přehledem. Velkým překvapením pro mě byl Robin de Jesus, jelikož jeho linka je opravdu hodně moc dojemná. Tohle není úplně vděčná divácká podívaná, ale to více je třeba si jí vážit. tick, tick...BOOM! je zajímavý a působivý muzikál, která má, co nabídnout. (26.12.2021)