Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)

(viac)

Recenzie (69)

Ephemeris 

všetky recenzie používateľa

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()

bari68 

všetky recenzie používateľa

Nebál by som sa dať aj plný počet, je to tak za 4,5*, ale vlastne na tom až tak nezáleží. Bebjak ako momentálne slovenská jednotka na jeho pozícii nám ukazuje ako má vyzerať klasický slovenský film zo všetkým čo má k nemu patriť. Nesmrteľná novela, ktorá mohla byť u viacero študentov kyslou pachuťou a nočnou morou je vyústením toho, že to ide urobiť aj ,,zábavne,, a pre široké spektrum divákov. ()

Reklama

SeanLSD 

všetky recenzie používateľa

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. ()

jedna_vrana 

všetky recenzie používateľa

J. C. Hronský bol zakázaný autor. Jediné knihy, ktoré boli súčasťou našej knižnice, boli krásne rozprávkové príbehy „Smelý zajko“ a „Smelý zajko v Afrike.“ Viac jeho diel som dlho nepoznala a aj dnes je divné čítať o politických postojoch autora, kvôli ktorým radšej po vojne opustil Slovensko. O to zaujímavejšie pôsobí jeho román Jozef Mak. Osobne by som ho zaradila medzi prvých päť najlepších diel slovenskej literatúry. V tejto – filmovej podobe však tiež nebol vôbec sklamaním. Naopak. Po dlhej dobe hodnotím takto vysoko slovenský film. Príbeh netreba podrobne opisovať. Jozef Mak – jeden z milióna. Mohlo by sa zdať, že od narodenia ho stretáva len samé nešťastie, ale z môjho pohľadu je to inak. Ide o neuveriteľnú schopnosť každého človeka aj napriek okolnostiam ráno znova vstať a žiť svoj život najlepšie, ako dokáže. Ľudská vôľa ako najpevnejší materiál? Dielo teda vyznieva v závere optimisticky. Pozitívne hodnotím aj herecké výkony, hudobné pozadie a zábery zo slovenskej prírody, ktoré potešia oko. ()

Dale 

všetky recenzie používateľa

Páčilo sa mi to vyobrazenie drsnej reality, aká vládla na slovenskej dedine na konci 19. storočia. Tie bezútešné až tragické charaktery, veď ani jedna postava v tomto filme nebola šťastná. Vďaka predlohe to tvorcovia mali s vyobrazením dedinského života jednoduchšie, no až tak úplne sa im to nepodarilo. Chalúpky aj kostýmy vyzerajú dobre, ale na hercoch mi niečo vadilo, nepôsobili na mňa príliš dobovo a dedinsky. Samotný príbeh je zaujímavý, ale ničím výnimočný. No na to, že ide o SK TV film, tak to bolo slušné. 70% Inak, v čase keď začali záverečné titulky, mal film 70 hodnotení, veď na čo čakať do konca, keď sa dá film ohodnotiť v polovici alebo po 10 minútach... ()

Galéria (18)

Zaujímavosti (5)

  • Judit Bárdos (filmová Maruša) a Dávid Hartl (Jozef Mak) sa vo filme stretli spolu pred kamerou prvýkrát. Osobne sa však títo herci poznali už predtým, obaja pochádzajú zo Senca. (samoch96)
  • Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
  • Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)

Reklama

Reklama