muttant

Ale je to blbosť

Tento film ide mimo mňa - nudné, celkovo dosť patetické, zdĺhavé a s nesympatickými postavami a to všetko tak moc, že akékoľvek jeho kvality to pre mňa nezachránia. Nápad s inverzným starnutím znie fajn, ale prišiel mi zúfalo nevyužitý - v podstate služil len na ozvláštnenie príbehu a poslúžil ako dôvod pre dve-tri dejové rozhodnutia, ale nič dramatické ani originálne sa kvôli nemu nestalo a nebol by vôbec problém pre dané rozhodnutia vymyslieť odlišné dôvody. Film sa výrazne sústredil na romantickú linku, ktorej tento nápad musel ustúpiť. Škoda.

V tomto filme je tak veľa pravdy, až som sa občas necítil dobre. Chvíľami ako prehrievajúci sa notebook, miestami ako najdôležitejší človek na tejto planéte.

Video ma nezaujíma, počúvam to ako podcast a som veľmi spokojný. Chalani majú široký prehľad (vyslovene si cením, že ich znalosti hier zasahujú až niekam na začiatky 90-tych rokov), príjemné vystupovanie (uvoľnené, ale v prípade potreby asertívne) a fajn zmysel pre humor. Sem-tam sa objaví hosť z hernej branže, a to podcastu dodáva akýsi kultúrno-spoločenský význam. Spolu so súčasnou podobou Levelu aj Games.cz mi táto parta príde bezkonkurenčne najlepšou voľbou pre tých, ktorí vo svete videoherného priemyslu chcú vidieť (alebo vidia) rozmer presahujúci obyčajnú zábavu.

Neveril som tu ničomu, ani tomu, že tento film chce, aby som niečomu veril. Ako keby si len tak existoval sám osebe a bolo mu jedno. Prázdny - to je asi to správne slovo. Ale je to škoda, obe herečky mám veľmi rád, Saoirse hrá skvelo, Alexis sa do svojej úlohy vôbec nehodí. Celkovo pekný vizuál to trochu zachraňuje.

Myslím, že je chybou označovať tento seriál za komédiu, sám ho síce považujem za skoro až nehorázne vtipný, ale prakticky všetka komika je založená na neschopnosti hlavných hrdinov baliť dievčatá a udržiavať vzťahy. To je samo osebe natoľko depresívne, až je to vtipné. Tvorcovia s nevídanou úprimnosťou a pozorovacou schopnosťou poukazujú na charakterové vady bežných ľudí, je tu toľko detailov a scén, pri ktorých si hovorím "Nie, hlavne neurob toto, to by som v skutočnom živote urobil ja, to predsa nemôžete dať do seriálu, od ktorého čakáte vysokú sledovanosť - je to na sledovanie až príliš nepríjemné!" Sledovať Hello Ladies je ako sledovať výkon falošne spievajúceho chalana v prvých kolách talentovej súťaže. Ak sa aspoň tridsať minút raz za týždeň dokážete nebrať vážne, nájdete v ňom veľký kus iba trochu prikrášlenej pravdy.

Veľmi sa mi páčilo, že ako postupne decká z autobusu vystupujú, mení sa nálada filmu - postavy sú k sebe úprimnejšie (nemusia sa pretvarovať pred zvyškom triedy) a je na nich vidieť akúsi únavu z každodenného snaženia sa vybudovať si vlastnú identitu. Je to povrchné iba do tej miery, do akej školáci skutočne povrchní sú. Koniec má krásnu atmosféru večera začiatku prázdnin, keď máte chuť iba tak sa vyvaliť s pocitom zaslúženého odpočinku, vediac, že onedlho sa vám to pekne všetko začne odznova. Keď si spomeniem na seba na strednej, príde mi to dojemné:)

Pre hipsterov

Príjemne šialená komédia (nečakal som, že sa budem smiať až tak veľmi), ktorá sa berie vážne až na konci, a preto je ten koniec úplne hrozný.

Invázia z iného sveta? Ovládnutie USA Lokim a jeho armádou? No a čo? Je to až natoľko ultimátna a typická hrozba, že mi bola úplne ukradnutá. Čo by v bežnej komiksovke nebol problém, ale Whedona mám dlhodobo rád a som uňho zvyknutý na niečo nápaditejšie.Ani len náznak vývoja postáv? Blbé... Zo všetkého ostatného som bol viacmenej nadšený.