jaklee

Mladý a úspešný herec (Umberto Orsini) prichádza mimo sezónu na ostrov Capri, kde voľné dni aj noci trávi sám so sebou. Jednu noc spoznáva dospievajúceho mladíka (Dino Mele), ktorý noci trávi takisto sám a väčšinou s fľaškou alkoholu v ruke. Priateľstvo sa okamžite mení na príťažlivosť, avšak jedného dňa sa k nim pripojí príťažlivá bohatá žena  (Françoise Prévost) so spontánnou povahou a bezstarostným prístupom k sexualite a všetci ostávajú z neobvyklej situácie veľmi zmätení.

Prvá časť voľnej trilógie tzv. "Mlčania".
Spyros (Manos Katrakis) je politický utečenec, ktorý sa vracia po tridsaťročnom exile späť do rodnej gréckej vlasti zo ZSSR, a je sklamaný, ako sa krajina v čase jeho neprítomnosti zmenila. Zmenili sa však aj Spyrosove rodinné vzťahy.
Theodoros Angelopoulos týmto filmom ukazuje, že vinu za vzájomné odcudzenie u ľudí nenesie vždy len diaľka, ale medzi ľuďmi vzniká časom skôr imaginárna vzdialenosť, ktorá ich vzťahy transformuje. Toto odcudzenie autor zobrazuje všadeprítomnou hmlou a vodou.
Angelopoulos patrí k najvýznamnejším režisérom svetového artového filmu. Jeho formálny rukopis je plný dlhých statických záberov, rafinovane kombinovaných kamerových jázd alebo výtvarných zobrazení panoramatických veľkých celkov. Spoločnou témou jeho filmov je "cesta".

Po úspechu  filmu Žeriavy tiahnu (1957), ktorý v svojej dobe ohúril celý svet svojimi avantgardnými prvkami vo filmovej reči a v neposlednom rade uspel aj na festivale v Cannes, naďalej pokračovala spolupráca medzi režisérom Michailom Kalatozovom a kameramanom Sergejom Urusevskym. Ich nasledujúci film Neodoslaný dopis (1959) je existenciálnou dobrodružnou drámou o osude štyroch geológov, troch mužov a jednej ženy, hľadajúcich diamanty v sibírskej tajge. Radosť z  úspešného nálezu vystrieda katastrofa veľkého požiaru lesa, ktorý ich odreže od jedla aj lodí. Ich jedinou šancou na prežitie je únik k rieke a dopomôcť im k tomu môže už len túžba po živote. Pomalé tempo, precízne riešené dlhé kamerové jazdy či spektakulárna hudba Nikolaia Kryukova dávajú možnosť nielen precítiť psychické stavy postáv, ale aj zachytiť čas a priestor v stáze. Psychologicky bravúrne tu je vykreslená beznádej, strach či sexuálna frustrácia postav, zahraných skvelými hercami, medzi ktorými vyniká talentovaná Taťjana Samojlova. Na prvý pohľad banálny príbeh Valeri Osipova sa vďaka tejto progresívnej forme zapísal do dejín nielen sovietskej kinematografie.
Hypnotický a duchovný rozmer atmosféry Neodoslaného dopisu si všimol aj Andrej Tarkovskij, ktorý sa filmom inšpiroval pri nakrúcaní jeho kultového snímku Stalker (1979).

V roku 1968, roku neslávne známych študentských nepokojov v Paríži, natočil Bertolucci experimentálny film, silno ovplyvnený francúzskou novou vlnou a čiastočne aj Dostojevského Dvojníkom s názvom Il Sosi alebo Partner. Zložitá snímka skúma taliansku klímu 60. rokov, kde vládla ťažká kultúrna a politická kríza. Mladík Jakob (Pierre Clémenti), študent ovplyvnený Karlom Marxom a modernou filozofiou, sa snaží zmeniť povojnové Taliansko a so skupinou mladých idealistov plánujú rôzne akcie a zásahy. Trpí však duševnou chorobou, schizofréniou, navyše je bezhlavo zamilovaný do dcéry učitela miestnej univerzity, a preto si musí vybrať medzi láskou a revolučnými ideálmi zúriacimi v jeho duši.
Bertolucci experimentuje s pohybmi a uhlami kamery, ponúka pestré farby a pôsobivú hudbu Ennia Morricioneho. Neprekračuje len hranice kinematografie, ale aj témy, ktoré boli v tom čase tabu - politika a sex.